ilustračná foto otázniky
Foto: pixabay

VALIDÁCIA TECHNOLÓGIÍ Z VEDECKOVÝSKUMNÝCH INŠTITÚCIÍ V PROCESE TRANSFERU TECHNOLÓGIÍ

Abstrakt

 Transfer technológií možno definovať ako proces transferu výsledkov univerzitných výskumno-vývojových aktivít do praxe vo forme produktov a služieb. Avšak možností na získanie finančných prostriedkov na podporu výskumno-vývojových aktivít za účelom transferu technológií je nedostatok. S cieľom zaplniť túto medzeru vo financovaní, boli zavedené interné nástroje financovania, ktoré sú primárne zamerané na podporu translačného výskumu a zabezpečenie efektívnej komercializácie inovácií.

Abstract

Technology transfer can be defined as the process of transforming the results of university research and development activities into marketable products and services. However, there is a lack of funding sources that support scientific research activities for technology transfer purposes and to their reduction to practice. To fill the so-called university funding gap,  internal funding mechanisms have been established that are primarily aimed at supporting translational research and to ensure the effective commercialization of university technologies.

I. Úvod

Technológie vyvinuté v rámci výskumno-vývojových aktivít na vedeckovýskumných inštitúciách (VVI) často nedosahujú stupeň vývoja, v ktorom je možné jednoznačne preukázať ich priemyselnú uplatniteľnosť. Nedostatok primeraných dôkazov o uskutočniteľnosti týchto technológií a dosiahnutí predpokladaných vlastností a parametrov odrádza subjekty z praxe (spravidla firmy) od ich nadobudnutia spojeného s vynaložením finančných prostriedkov. Samotné technológie predstavujú duševné vlastníctvo – jedná sa najmä o vynálezy, dizajny, počítačové programy a know-how. V miere v akej sa na ich vytvorení podieľali zamestnanci VVI, patria tieto technológie daným inštitúciám, ktoré majú na zabezpečovanie ochrany a komerčného zhodnocovania svojich technológií zriadené špecializované pracoviská – centrá transferu technológií (CTT).

Základnou úlohou týchto pracovísk je zaviesť transfer technológií VVI do praxe. Pokiaľ  prekážku pre transfer predstavuje nízky stupeň vývoja technológie TRL ( „technology readiness level“) CTT by malo motivovať a podporiť pôvodcov technológie pri realizácii ďalších výskumno-vývojových aktivít na zvýšenie stupňa vývoja na úroveň zodpovedajúcu očakávaniam trhu. Nevyhnutnou podmienkou pre pokračovanie výskumno-vývojových aktivít je získanie dostatočných finančných prostriedkov. Štandardné formy financovania výskumu (prostredníctvom grantových agentúr) pritom spravidla nie sú dostupné, nakoľko ich účelom je financovanie vedeckého výskumu, avšak výroba prototypu alebo odskúšanie výrobného postupu v podmienkach poloprevádzky do tejto kategórie zväčša nespadá. Rovnako však nie je k dispozícii ani financovanie zo strany súkromných subjektov, čo je samotným východiskovým predpokladom – tieto subjekty neposkytujú financie z dôvodu nepreukázanej realizovateľnosti technológie. Vo výsledku tak vzniká medzera vo financovaní medzi fázou výskumu a komerčným využívaním výsledkov výskumu, čo je jednou z hlavných prekážok pri využívaní a uvádzaní výsledkov výskumu  na trh. V krajinách s dlhodobou podporou transferu technológií bol tento problém postupne identifikovaný, analyzovaný a riešený. S cieľom zaplniť medzeru vo financovaní, a tým umožniť komercializáciu inovácií z VVI, si inštitúcie v týchto krajinách začali zavádzať interné nástroje financovania, prípadne boli takéto nástroje zavedené na celonárodnej úrovni. Významnou motiváciou pre sprístupnenie komercializácie je aj skutočnosť, že jej úspešná realizácia  podporuje samotný výskum, a to aj v jeho počiatočných fázach.

II. Nástroje

Formy financovania vytvorené na preklenutie finančnej medzery pri aplikácii výsledkov výskumu do praxe možno vo všeobecnosti definovať ako nástroje na validáciu technológií. Tieto nástroje si v zahraničí za približne 20 rokov svojho fungovania získali široké uznanie odbornej verejnosti ako potenciálne dôležitý prvok univerzitného inovačného systému, pričom za toto obdobie sa stihli dostať do povedomia mnohých výskumníkov, ktorí ich bohato a s úspechom využívajú.

Spravidla sa rozlišujú tri typy dopĺňajúcich sa nástrojov na validáciu inovatívnych technológií, a to:

  1. Proof of market (PoM) je zameraný predovšetkým na podporu validácie technológie v ran- nom štádiu výskumu a vývoja a tzv. „derisking“ – stanovenie variability, možných technických problémov a celkového smerovania technológie, pričom sa berie ohľad aj na dopyt novej technológie na aktuálnom trhu či požiadavky spotrebiteľov.
  2. Proof of feasibility (PoF) slúži na preukázanie uskutočniteľnosti technológie (vynálezu/ produktu/prototypu) v ranom štádiu vývoja, jeho „derisking“ a testovanie (vynález/produkt vyrobený v malých množstvách a následne testovaný v kontrolovanom relevantnom prostredí). Cieľom je ubezpečiť sa o tom, že predmetná technológia spĺňa požiadavky koncového spotrebiteľa. Podmienkou je takisto reprodukovateľnosť technológie (vynálezu/ produktu/prototypu).
  3. Proof of concept (PoC) poskytuje podporu pri celkovej technickej a komerčnej uskutočniteľnosti/realizovateľnosti technológie v spolupráci s koncovými spotrebiteľmi na základe jasných dôkazov, ktoré poskytujú väčšiu dôveru pri ďalších (externých) investíciách.

Väčšina VVI na preklenutie finančnej medzery využíva predovšetkým validáciu technológie pomocou nástrojov PoM a PoC, pričom zahŕňajú aj podporu poskytovanú v rámci PoF, ktorá je medzi nimi rozdelená. Nástroje typu PoC/PoM sú vytvárané na VVI, ktoré majú funkčné centrá transferu technológií poskytujúce služby a poradenstvo v oblasti ochrany a komercializácie duševného vlastníctva, resp. celkovo transferu technológií. Vo všeobecnosti, všetky tri nástroje na validáciu technológií (PoM, PoF a PoC) sú dostupné vo forme grantov, o ktoré sa záujemcovia uchádzajú v podobe žiadosti so stanovenými formálnymi a obsahovými kritériami. Aby sme dokázali lepšie porozumieť fungovaniu týchto nástrojov a všetkým možnostiam, ktoré ponúkajú, uskutočnili sme menší  prieskum zameraný na rozličné nástroje slúžiace na validáciu technológií, na základe ktorých prinášame ich stručný prehľad.

III. Nástroje na validáciu technológie v zahraničí

Azda najznámejším PoC programom v Európe je ERC PoC grant poskytovaný Európskou radou pre výskum („European Research Council“). ERC PoC grant predstavuje doplnkový grant pre tých riešiteľov, ktorých výskum je už financovaný niektorým z hlavných ERC grantov, pričom príslušný PoC návrh sa vo výraznej miere musí opierať  o výskum v rámci ich hlavného ERC grantu. Pomerne známy je aj oxfordský PoC fond poskytovaný dcérskou spoločnosťou Univerzity v Oxforde (UK) s názvom Oxford University Innovation“ (OUI), ktorá riadi univerzitný transfer technológií a vykonáva s tým súvisiace konzultačné a odborné činnosti. Oxfordský PoC fond, podobne ako aj väčšina príbuzných nástrojov, poskytuje finančné prostriedky na úspešné univerzitné PoC projekty pre realizáciu aktivít zahŕňajúcich PoC, aplikáciu výsledkov výskumu do praxe, demonštráciu komerčného potenciálu technológie alebo prototypu,  či podporu pri vytváraní biznis plánu a založenie spin-off a spin-out spoločností. OUI však spravuje aj ďalšie fondy a poskytuje financovanie prostredníctvom University Challenge Seed Fund“ a „University of Oxford Innovation Fund“. Primárnym cieľom University Challenge Seed Fund je využitie výsledkov vedy a technického výskumu a financovanie najrizikovejšej etapy pri prvých krokoch podnikaných na zabezpečenie ich využiteľnosti.   University of Oxford Innovation Fund zase investuje do všetkých oblastí technológií a duševného vlastníctva z Oxfordu, vrátane nových softvérových spoločností so sídlom v Oxforde, za podmienky, že univerzita je majiteľom alebo spolumajiteľom daného duševného vlastníctva alebo spoločnosti.

Všeobecnou podmienkou na získanie finančnej podpory prostredníctvom niektorého z validačných nástrojov sú technológie, ktoré majú nielen potenciál komerčného zhodnocovania, ale disponujú aj jednoznačne identifikovateľným a vymedziteľným duševným vlastníctvom s možnosťou priemyselnoprávnej ochrany a sú bez udelenej licencie. Cieľom týchto nástrojov je podpora aktivít, ktoré pomôžu realizovať transfer technológií, a tým prekonať bariéry oddeľujúce výsledky výskumno-vývojových aktivít od ich uplatnenia v praxi. V neposlednom rade slúžia aj na posilnenie väzieb medzi výskumnými organizáciami a aplikačnou sférou, rozvoj ekonomiky či konkurencieschopnosti firiem. Aktivity podporované prostredníctvom validačných nástrojov by mali smerovať k overeniu aplikačného potenciálu nových výsledkov výskumu a vývoja v podstate ešte predtým, ako budú ponúknuté firmám, než sa začne investovať väčšie množstvo financií do zabezpečovania ich ochrany a procesom komercializácie. Rozsah aktivít, služieb a výdavkov povolených v rámci čerpania rozpočtu jednotlivých nástrojov je špecifický a závisí na kritériách príslušnej inštitúcie a podmienok konkrétnej formy validácie technológie.

Cieľovou skupinou na poskytnutie finančnej podpory cez validačné nástroje sú predovšetkým zamestnanci univerzít a verejných či štátnych, prípadne súkromných VVI, často vrátane doktorandov. Úspešní žiadatelia, ktorí získajú podporu vo forme niektorého z nástrojov, sa môžu svojmu výskumu naďalej venovať vo svojom laboratóriu, avšak k žiadosti je v niektorých prípadoch potrebné doložiť vyhlásenie (potvrdenie) inštitúcie, že nádejnému riešiteľovi bude umožnené vykonávanie výskumno-vývojovej činnosti spojenej s daným projektom na pôde inštitúcie počas celej doby trvania projektu (napr. ERC PoC grant).

Väčšinou platí, že hlavným riešiteľom (alebo medzi riešiteľmi projektu) musí byť aspoň jeden zamestnanec danej VVI, avšak niektoré PoC programy sú určené výlučne študentom a mladým vedeckým pracovníkom (so súhlasným stanoviskom školiteľa alebo vedúceho), ktorí sa však musia projektu venovať na plný úväzok a ich projekt sa musí zakladať na výsledkoch ich vlastného výskumu (napr. BRIDGE Proof of Concept/BRIDGE Discovery vo Švajčiarsku). Hlavný riešiteľ by mal spravidla podať len jednu žiadosť počas jednej výzvy, ale niektoré programy umožňujú podať aj viacero žiadostí riešiteľom, ktorý môže byť ešte aj spoluriešiteľom v ďalšej žiadosti o projekt (napr. Univerzita veterinárneho lekárstva v Budapešti).

Proces podávania žiadosti sa spravidla začína kontaktovaním CTT danej VVI, ktoré žiadateľovi poskytne bližšie informácie o programe a pomôže mu s vypracovaním žiadosti. Predložené žiadosti sú následne posudzované komisiou s primeranými odbornými (technickými a obchodnými) znalosťami. Na rozdiel od nástrojov PoM či PoF, u ktorých sa žiadosti spravidla hodnotia v jedinom kole, hodnotenie PoC žiadostí prebieha v dvoch kolách – v prvom kole sa potenciálne úspešní žiadatelia vyberajú na základe predloženej  predbežnej žiadosti, v ktorej sa uvádzajú základné informácie o projekte, najmä: riešitelia, názov a stručný opis projektu, oblasť priemyslu, komercializačný potenciál, TRL a rozpočet, čo môže prebiehať v podobe registrácie a vyplnením formulára. Schválené žiadosti z prvého kola postupujú do druhého výberového kola, v rámci ktorého sa musí vypracovať a predložiť už úplná ̶ finálna žiadosť. Často býva sprevádzaná krátkou osobnou prezentáciou príslušného projektu žiadateľom pred odbornou multidisciplinárnou komisiou.

Členovia komisie posudzujú jednotlivé žiadosti na základe stanovených kritérií rôznym hodnotiacim systémom (veľmi dobrý  ̶  dobrý  ̶  zlý; spĺňa ̶ nespĺňa; áno ̶ nie; bodový systém) alebo vytvárajú poradie na základe dosiahnutých bodov. V priebehu posudzovania žiadostí sú hodnotené predovšetkým nasledujúce kritériá:

  1. účel a rozsah projektu,
  2. kvalita žiadosti,
  3. reálnosť a uskutočniteľnosť cieľov projektu,
  4. miera novosti a inovatívnosti technológie v porovnaní so súčasným stavom techniky,
  5. možnosť voľne nakladať s príslušným duševným vlastníctvom,
  6. jednoznačná vymedziteľnosť produktov a trhov,
  7. dopyt trhu a definovaný komerčný potenciál predkladanej technológie,
  8. konkurenčná výhoda,
  9. aktuálne a predpokladané TRL na konci projektu,
  10. kvalifikácia, odborné znalosti a skúsenosti riešiteľov.

Úspešným projektom zvykne komisia priradiť aj odborného poradcu  ̶  konzultanta, ktorý poskytuje riešiteľovi potrebnú pomoc a asistenciu pri dosahovaní vyššieho TRL a plánovaní komercializačnej stratégie v úvode, ako aj počas celej doby trvania projektu. Schválenie projektu môže byť podporené rôznymi spôsobmi:

  1. v plnom rozsahu,
  2. so zníženým rozpočtom,
  3. s podmienkami
  4. ich kombináciou, teda so zníženým rozpočtom a s podmienkami (napr. Univerzita veterinárneho lekárstva v Budapešti).

 Úspešnému žiadateľovi sa po schválení projektu vypláca čiastka z celkového rozpočtu určeného na projekt a zvyšné finančné prostriedky sa vyplácajú paušálne v stanovených termínoch (prevažne po odovzdaní a schválení správy o pokroku realizácie projektu). Monitorovanie priebehu a realizácie schváleného projektu prebieha v podobe správ o pokroku, ktoré sú založené na míľnikoch stanovených a schválených v projekte.  Vypracovanie týchto správ sa vyžaduje v pravidelných intervaloch počas doby trvania projektu, v závislosti od trvania projektu, napr. štvrťročne. Po jeho skončení sa takisto vyžaduje aj vypracovanie a odovzdanie záverečnej správy, ktorá sa môže spájať s prezentáciou dosiahnutých výsledkov a naplnených cieľoch projektu. Celková doba trvania projektu sa pohybuje od 6 do 24 mesiacov v závislosti od podmienok a typu konkrétneho nástroja, avšak predĺženie tohto obdobia môže byť prehodnotené individuálne, po podaní osobitnej žiadosti.

V neposlednom rade treba spomenúť aj vysporiadanie majetkových práv k vytvorenému vynálezu, ktoré je takisto dôležitou podmienkou pri predkladaní žiadostí na validáciu technológií. Okrem toho, v niektorých prípadoch PoC nástroje vyžadujú, aby výhradným vlastníkom vynálezu bola príslušná univerzita, pričom v prípade technológií zdieľaných s tretími stranami môžu byť podporené iba tie projekty, v ktorých vlastnícky podiel príslušnej univerzity v danej technológii dosiahne alebo presiahne 30 %.

V rámci nástrojov slúžiacich na validáciu technológie býva podporovaná aj tzv. prototypizácia, ktorá v podstate predstavuje vytvorenie funkčného modelu konečného produktu. Vytvorenie prototypu pomáha pri vizualizácii funkčnosti a celkového dizajnu produktu. Zatiaľ čo nástrojom PoC sa overuje to, že produkt/technológiu je možné skutočne vyrobiť, prototypizácia spočíva v spôsobe jeho výroby.

CTT v rámci svojich aktivít zameraných na validáciu technológie poskytujú výskumníkom okrem iného  aj asistenciu v oblastiach ochrany duševného vlastníctva, zostavovaní projektov pre validáciu, technickej verifikácie a validácie, ako aj pri vytváraní biznis plánu, trhovej analýzy či networkingu s externými partnermi. Konečným a hlavným cieľom nielen PoC, ale aj ostatných nástrojov je dostať príslušnú technológiu do fázy, kedy je možné uskutočniť jej prenos do praxe, a to prostredníctvom udelenia licencie priemyselným partnerom alebo založením start-upov za účelom získania pozornosti investorov v neskorších fázach vývoja.

Samozrejme, jednotlivé typy nástrojov na validáciu technológie zriadené v rôznych inštitúciách či krajinách nemusia byť totožné, avšak pre všetky platí, že ich zámerom je overenie uskutočniteľnosti a záujmu trhu o inovatívne technológie vytvorené na VVI v raných fázach výskumu a vývoja, testovanie prototypov a ich predstavenie potenciálnym priemyselným partnerom a investorom.

III. a) Využitie finančných prostriedkov

Finančné prostriedky poskytované prostredníctvom validačných nástrojov je možné využiť na bežné služby a materiály, ktoré sú nevyhnutné pre pokračovanie a realizáciu ďalších štádií výskumno-vývojových aktivít a následne v procese ich komercializácie. Avšak aj pri tomto druhu finančnej podpory je vymedzený určitý rozsah spôsobilých výdavkov či podmienok.

PoM spravidla zahrňuje financovanie:

  1. konzultácií v oblasti identifikácie a validácie dopytu trhu na príslušnú technológiu,
  2. vytvorenia komercializačného plánu,
  3. analýzy trhu vrátane stanovenia konkurenčnej výhody,
  4. poradenstva na ochranu duševného vlastníctva.

Na druhej strane, PoM neposkytuje finančné prostriedky na hradenie:

  1. mzdových nákladov,
  2. poplatkov spojených s ochranou duševného vlastníctva (patentový zástupca, poplatky za patentovú prihlášku či udržiavacie poplatky – nakoľko vlastníkom predpokladaného  duševného vlastníctva bude zamestnávateľ/inštitúcia, ktorá by príslušné poplatky mala hradiť),
  3. výdavkov spojených s účasťou na konferenciách.

PoC hradí predovšetkým poplatky spojené s:

  1. validáciou a verifikáciou technológie,
  2. vývojom prototypu a výrobných nákladov,
  3. cestovnými výdavkami, ktoré sú spojené s priemyselnými konferenciami,
  4. jednaniami s obchodnými partnermi či investormi.

Ojedinele sú prostredníctvom validačných nástrojov financované nasledovné aktivity:

  1. účasť na konferencii,
  2. mzdové náklady,
  3. využitie externých služieb,
  4. zmluvy, školenia…
  5. licencie, softvéry,
  6. založenie spoločností (spin-off, spin-out…),
  7. zariadenie.

Vo všeobecnosti, žiaden z týchto nástrojov neposkytuje financie na vývoj liečiv či iných farmaceutických látok, hoci v závislosti od zamerania inštitúcie (lekárska, veterinárna…), ktorá tieto fondy poskytuje a na základe ich stanoveného účelu, je možné prostredníctvom týchto nástrojov podporiť aj projekty zamerané na predklinické testy, pilotné klinické štúdie alebo umožniť začiatok fázy klinického hodnotenia (napr. GrowMedTech, UK). PoC program na Univerzite veterinárneho lekárstva v Budapešti podporuje vývoj technológie aj v jeho skorších fázach a projekty zamerané na vývoj liečiv, krmív, výživových doplnkov, softvéru či aplikácií, diagnostické a terapeutické prístupy a metódy, ako aj vytvorenie nových bunkových línií.

IV. Národné programy zamerané na validáciu technológií

Niektoré nástroje finančnej podpory na validáciu technológií sa v porovnaní s inými môžu v niektorých kritériách výrazne líšiť. Príkladom sú vybrané programy, ktoré slúžia na poskytnutie finančných prostriedkov  na validáciu technológií.

V Českej republike je PoC poskytovaný v podobe programu podpory v rámci jednorazovej výzvy „Operačného programu podnikania a inovácií pre konkurencieschopnosť 2014 – 2020“, pričom poskytovateľom podpory je Ministerstvo priemyslu a obchodu ČR. Žiadateľom môže byť podnikateľský subjekt, ako aj organizácie pre výskum a šírenie znalostí, avšak z programu podpory sú vylúčené odvetvia ako poľnohospodárstvo, lesníctvo, rybolov, akvakultúra či oceliarsky priemysel a tie oblasti, ktoré spadajú do Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ. Jednou z podmienok prijateľnosti projektu je nutnosť jeho realizácie na území ČR, avšak mimo hlavného mesta Praha a predpokladom poskytnutia podpory je počiatočné úplné predfinancovanie výdavkov projektu (alebo etapy, resp. fázy projektu) z vlastných zdrojov príjemcu podpory. Navyše, dotácia sa poskytuje do maximálnej výšky 80 %.

V Maďarsku je program PoC podporovaný a realizovaný v rámci výzvy „Ekosystém univerzitných inovácií“ Národného centra pre výskum, vývoj a inovácie. Výzva je určená univerzitám predovšetkým za účelom podpory komercializácie ich výsledkov výskumu, či aktivít spojených s ochranou duševného vlastníctva a pri podpore spolupráce medzi akademickým a obchodným sektorom. Úspešné univerzity si prostredníctvom lokálneho CTT následne zakladajú fond PoC, ktorým môžu podporovať realizáciu univerzitných PoC projektov.   

Srbský PoC program v rámci národného Inovačného fondu transferu technológiípovažuje projekty s fungujúcim prototypom za nespôsobilé, keďže daná technológia už dosiahla pomerne vysoký stupeň TRL. V rozpočte projektu je stanovený aj maximálny rozsah financií, ktoré možno čerpať na jednotlivé oblasti a služby hradené v priebehu realizácie projektu. Program takisto umožňuje +10 %-nú odchýlku a prerozdelenie financií v rámci naplánovaného rozpočtu. Navyše, srbský PoC program ponúka aj možnosť opätovného predloženia neúspešnej žiadosti v nasledujúcej výzve, avšak počas jednej výzvy je možné podať len jednu žiadosť o PoC.

Luxemburský PoC program s názvom „JUMP“, ktorý zahrňuje aj PoM pod názvom Pathfinder“ vyžaduje okrem pravidelných správ o pokroku a záverečnej správy aj správy o vplyve technológie na trh, a to minimálne po dobu 5 rokov po ukončení projektu.

V.  Zavedenie nástrojov na validáciu technológií z VVI na Slovensku

Na Slovensku nie sú v súčasnosti reálne dostupné systematické nástroje na validáciu technológií, pomocou ktorých by slovenské vedeckovýskumné inštitúcie vedeli preklenúť medzeru medzi výsledkami výskumu a očakávaniami firiem z praxe. Výskumom sa dosiahne len určitý stupeň vývoja technológie, ktorý prostredníctvom financovania zo štandardných grantových schém nie je možné ďalej zvyšovať. Tieto skutočnosti sa potvrdili aj v rámci implementácie projektu Národná infraštruktúra pre podporu transferu technológií na Slovensku – NITT SK (2010 – 2015, CVTI SR), v rámci ktorého bolo podporených viac ako 150 prípadov transferu technológií vytvorených na slovenských vedeckovýskumných inštitúciách. Dosiahnuté skúsenosti jednoznačne poukázali na existenciu viacerých zásadných prekážok v realizácii transferu technológií na Slovensku. Medzi najvýznamnejšie patrí práve nízky stupeň vývoja technológií (najmä vynálezov), ktorých vytvorenie oznamujú zamestnanci vedeckovýskumných inštitúcií svojim zamestnávateľom.

Pri riešení prípadov transferu technológií  ̶  od identifikácie duševného vlastníctva cez zabezpečenie patentovej ochrany po vyhľadanie a oslovenie potenciálnych partnerov – sa ukázalo, že o technológie s nízkym stupňom vývoja neprejavujú subjekty z praxe záujem. Všetky pozitívne odozvy na ponuky technológií boli zaznamenané výlučne v prípadoch, kedy stupeň vývoja predmetnej technológie zodpovedal aspoň úrovni 5 podľa stupnice TRL. Pre dosiahnutie tohto stupňa sa vyžaduje otestovanie laboratórneho modelu technológie v simulovanom relevantnom prostredí. Medzi výsledkami výskumu, ktoré nedosiahnu do ukončenia výskumného projektu potrebný stupeň vývoja, je však aj množstvo technológií s potenciálom pre komerčné uplatnenie v praxi. Vhodným riešením tejto situácie by mohlo byť zvýšenie stupňa vývoja tých technológií, ktorých komercializácii nebránia iné skutočnosti okrem už identifikovaného nízkeho stupňa vývoja. V týchto prípadoch by mohol byť výhodne využitý chýbajúci nástroj typu PoC fond.

Pri realizácii transferu technológií však môže nastať situácia, že aj napriek dostatočnému stupňu vývoja a neprítomnosti inej objektívnej prekážky nie je o technológiu prejavený záujem zo strany subjektov z praxe. Východiskom tohto problému môže byť uskutočnenie PoM, a to ešte pred zahájením finančne náročných aktivít spojených s priemyselnoprávnou ochranou a komercializáciou tejto technológie. Z uvedeného vyplýva, že zavedenie podporných nástrojov na validáciu technológií z vedeckovýskumných inštitúcií je nielen žiaduce, ale pre dosiahnutie zvýšenia objemu prenesených výsledkov výskumu do praxe priam nevyhnutné.

Vytváranie a zavádzanie potrebných systémových súčastí v oblasti podpory transferu technológií má za cieľ aj nový národný projekt: Národná infraštruktúra pre podporu transferu technológií na Slovensku II implementovaný Centrom vedecko-technických informácií SR od konca roka 2019. Medzi významné úlohy riešené v rámci projektu patrí aj navrhnutie, spustenie a prevádzka nástrojov na validáciu technológií z VVI vo forme PoC fondu a PoM služby. Za účelom vytvorenia návrhu fungovania takejto podpory na Slovensku bol vykonaný prieskum nástrojov na validáciu technológií dostupných v zahraničných vedeckovýskumných inštitúciách. Výsledky prieskumu sú stručne spracované v predchádzajúcich kapitolách tohto článku. Ďalšie aktivity v tejto oblasti už budú zamerané na formuláciu konkrétnych pravidiel PoC fondu a podmienok, za akých bude možné dostupné finančné prostriedky na validáciu technológií zo slovenských VVI využiť. Pritom sa bude zohľadňovať jedinečné prostredie vytvorené na Slovensku – Národný systém podpory transferu technológií, ako aj podnety, komentáre a pripomienky lokálnych centier transferu technológií a členov orgánov združenia Národného centra transferu technológií SR. Spoluprácou s partnermi bude možné dosiahnuť vytvorenie účelného, efektívneho a prínosného systémového prvku, ktorý sprístupní proces komercializácie ďalším potenciálne prínosných technológiám, a tým bude mať dopad na zintenzívnenie spolupráce vedeckovýskumných inštitúcií so subjektmi z praxe.   

Zdroje:

https://erc.europa.eu/funding/proof-concept

https://innovation.ox.ac.uk/wp-content/uploads/2014/04/univ_proof_concept_seed_funds.pdf

https://innovation.ox.ac.uk/university-members/translational-funding/

https://growmed.tech/about/

https://www.bridge.ch/en/proof-of-concept

https://provaxs.be/peiler-3/

https://unideb.hu/hu/pocprogram

https://techtransfer.unideb.hu/hu/node/250

https://univet.hu/hu/2020/01/30/elindult-az-ate-proof-of-concept-programja/

https://nkfih.gov.hu/palyazoknak/innovacios-okoszisztema/egyetemi-innovacios

https://nkfih.gov.hu/palyazoknak/nkfi-alap/egyetemi-innovacios-okoszisztema-2019-121-egyetemi-oko

https://uni-eszterhazy.hu/hu/egyetem/egyetem/hirek-1048/c/proof-of-concept-palyazati-felhivas

http://www.inovacionifond.rs/programs/proof-of-concept

RNDr. Barbara Tóthová PhD.

Author photo

Oddelenie ochrany a komercializácie duševného vlastníctva\r\nCentrum vedecko-technických informácií SR (CVTI SR). Barbara Tóthová je pracovníčkou odboru transferu technológií v Centre vedecko-technických informácií SR. V rámci poskytovania podpory v procese transferu univerzitných technológií do praxe a v oblasti ochrany a komerčného zhodnocovania duševného vlastníctva spracováva predovšetkým evaluácie technológií, vrátane rešerše na stav techniky.\r\n\r\nBT vyštudovala molekulárnu biológiu na Prírodovedeckej fakulte UK v BA. Doktorandské štúdium absolvovala na Jesseniovej lekárskej fakulte UK v Martine, kde neskôr v rámci Martinského centra pre biomedicínu pôsobila ako vedecko-výskumný pracovník laboratória bunkových kultúr. V roku 2020 nastúpila na pozíciu odborného pracovníka oddelenia ochrany a komercializácie duševného vlastníctva v Centre vedecko-technických informácií SR. Venuje sa poskytovaniu expertných služieb zameraných na podporu transferu technológií, predovšetkým z oblasti „life sciences“.

RNDr. Jaroslav Noskovič PhD.

Author photo

vedúci oddelenia ochrany a komercializácie duševného vlastníctva Centrum vedecko-technických informácií SR (CVTI SR) Jaroslav Noskovič je vedúci oddelenia ochrany a komercializácie duševného vlastníctva v Centre vedecko-technických informácií SR. Zodpovedá za poskytovanie expertných služieb zameraných na realizáciu transferu technológií z univerzít a SAV do praxe. V rámci aktuálneho národného projektu NITT SK II vykonáva úlohu garanta odbornej aktivity, ktorej cieľom je zabezpečenie systémovej podpory a rozvoja transferu technológií na národnej úrovni. Intenzívne sa venuje aj oblasti patentovej, dizajnovej a známkovej ochrany v podnikaní a licencovaniu. Jaroslav vyštudoval odbor fyzika kondenzovaných látok na FMFI UK. Následne začal pôsobiť v Centre vedecko-technických informácií SR ako koordinátor odbornej aktivity národného projektu NITT SK zameraného na transfer technológií. Od roku 2014 zastáva pozíciu vedúceho oddelenia. V rokoch 2013 – 2016 absolvoval vzdelávanie v oblasti duševného vlastníctva na Úrade priemyselného vlastníctva SR a od akademického roka 2016/2017 vyučuje aj na Obchodnej fakulte Ekonomickej univerzity v Bratislave predmet „Ochrana duševného vlastníctva v medzinárodnom obchode“. Jaroslav je zároveň autorom viacerých odborných článkov a prednášok realizovaných na vedeckých a odborných konferenciách a seminároch.