ÚSPEŠNÁ TECHNOLÓGIA UMELÉHO OPLODNENIA V ZNAMENÍ PRÍKLADNEJ CEZHRANIČNEJ SPOLUPRÁCE

Vďaka vedeckému výskumu na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach (UPJŠ), Univerzite Komenského v Bratislave, brnianskej Masarykovej univerzite a vďaka finančnému vstupu českej holdingovej skupiny FABA Capital, as.,  došlo k zásadnému pokroku na poli  asistovanej reprodukcie metódou IVF (fertilizácia in vitro) a jej prenesenia do komerčného sveta.

Lekárska fakulta Univerzity Pavla Jozefa šafárila ako hlavný strojca vedeckého úspechu

Na pozadí unikátneho vedeckého vynálezu sa však odohrával aj nemenej pôsobivý proces komercializácie duševného vlastníctva (DV) „MikroRNA test úspešnosti IVF (in vitro-fertilizačného) procesu a selekcie vysokokvalitného embrya“. Celý proces príkladného transferu technológií začal na UPJŠ.

„Prvý kontakt s riešiteľkami z UPJŠ, a to doc. RNDr. Miroslavou Rabajdovou, PhD., prof. Ing. Máriou Marekovou, CSc. a doc. MUDr. Silviou Toporcerovou, PhD. z Lekárskej fakulty UPJŠ sa na centre transferu technológií v Technologickom inovačnom parku UPJŠ uskutočnil ešte pred oficiálnym oznámením vytvorenia zamestnaneckého riešenia. Následne hlavná nositeľka celej myšlienky a principiálna pôvodkyňa, docentka Rabajdová, v súlade s internými predpismi o ochrane DV na UPJŠ upovedomila UPJŠ ako zamestnávateľa, že došlo k vytvoreniu riešenia. Na základe predbežnej rešeršnej správy a evaluačnej správy vypracovaných CVTI SR a po odporúčaní Rady pre transfer a inovácie pôsobiacej ako poradný orgán UPJŠ v otázkach transferu si UPJŠ ako zamestnávateľ uplatnila právo na riešenie k predmetnej technológii,“ povedala Renáta Bačárová, vedúca Centra transferu technológií z Technologického a inovačného parku UPJŠ.

Rovnako došlo k uplatneniu práva na riešenie aj zo strany ostatných univerzít, a to Univerzity Komenského v Bratislave (UK) a Masarykovej univerzity v Brne (MUNI), z ktorých pochádzajú ďalší pôvodcovia. „Táto skutočnosť viedla k začatiu rokovaní medzi zúčastnenými univerzitami vo veci zmluvnej úpravy ich spolumajiteľských vzťahov a súčasne aj usporiadaniu vzťahov medzi spolupôvodcami,“ ozrejmila Bačárová.

Zmluvné strany sa dohodli, že bude podaná patentová prihláška, najprv slovenská (v roku 2020) a následne aj  medzinárodná PCT prihláška (v roku 2021).

„Vzhľadom na skutočnosť, že UPJŠ vlastní väčšinový podiel na riešení a disponuje prostredníctvom svojich zamestnancov kľúčovým know-how potrebným na úspešnú registráciu a ďalšie využitie riešenia, bolo dohodnuté, že celý proces zabezpečovania priemyselnoprávnej ochrany DV a následnej komercializácie bude koordinovať UPJŠ,“ vysvetlila  Bačárová.

V tejto súvislosti je nutné podľa jej slov spomenúť, že patentové konanie bolo zastrešené službami externej patentovej kancelárie, ktorá spolumajiteľov za súčinnosti pôvodcov sprevádzala celým patentovým konaním. Vypracovanie a podanie slovenskej patentovej prihlášky, ako aj následne podanej medzinárodnej PCT prihlášky pritom hradilo CVTI SR ako expertnú podpornú službu. Správne poplatky súvisiace s podanými prihláškami boli hradené z Patentového fondu vytvoreného na tento účel pre členov Národného centra transferu technológií SR, ktorými sú aj UPJŠ a UK. 

“V rámci efektívneho fungovania vzájomnej komunikácie medzi spolumajiteľmi sa osvedčilo určenie zodpovedných osôb, ktoré za jednotlivé inštitúcie celý komunikačný proces manažovali,” dodala Bačárová.

Univerzita Komenského a jej prínos

Podľa Lenky Levarskej z Univerzitného vedeckého parku UK v Bratislave, sa na pôde univerzity venujú metódam personalizovanej medicíny, pretože predstavujú efektívny spôsob liečby pacientov spôsobom takpovediac šitým na mieru.

„Vzhľadom na liečebnú, ale aj finančnú efektívnosť týchto postupov je výskumu v tejto oblasti venovaný čoraz väčší priestor a záujem o metódy personalizovanej medicíny prejavuje aj súkromná sféra,” ozrejmila Levarská. Rozvoj technológie na UK prebiehal na Katedre molekulárnej biológie Prírodovedeckej fakulty UK (Prif UK).

„Zastrešovala ho slovenská odborníčka na sekvenčnú analýzu a interpretáciu získaných dát, docentka Katarína Šoltys,” povedala Levarská. Prevratnú technológiu dokázali oceniť aj experti z odborného,  vedeckého i firemného prostredia.

„V  rámci komercializačných aktivít sme spolu s UPJŠ nominovali technológiu do súťaže organizovanej  CVTI SR, Cena za transfer technológií 2021, kde sa stala víťazom v kategórii Inovácia, aj keď v tomto prípade sme postupovali opatrnejšie vzhľadom na prebiehajúci výskum a možnosť  podania nadväzujúcej patentovej prihlášky,“ vysvetlila Levarská.

Po tom ako MUNI poskytla kontakt na potenciálneho záujemcu o technológiu, začali štvorstranné obchodné rokovania, ktorých výsledkom bola konkrétna cenová ponuka zo strany budúceho nadobúdateľa a podmienky, za akých boli univerzity ochotné práva na vynález spoločne previesť. V priebehu rokovaní vstúpila prihláška do národných fáz PCT konania, pričom konečný výber krajín bol uskutočnený po konzultácii s pôvodcami vynálezu. „Keďže išlo o historicky prvý oficiálny prevod duševného vlastníctva na pôde slovenských univerzít, na CTT UK sme museli vyriešiť množstvo legislatívnych, ale aj ekonomických a účtovných otázok súvisiacich s prevodom duševného vlastníctva,“ dodala Levarská.

Masarykova univerzita a boj s pandémiou

Masarykova univerzita v Brne prispela k rozvoju technológie expertízou profesora Ondřeje Slabého, ktorý sa v laboratóriách Stredoeurópskeho technologického inštitútu (CEITEC MU) podieľal na realizácii sekvenčných analýz a experimentálnom dizajne s cieľom posunúť techológiu z úrovne experimentu smerom k možnému aplikačnému využitiu.

Komercializácia spoločného univerzitného vynálezu začala už koncom roka 2020. „Toto obdobie sa vyznačovalo protipandemickými obmedzeniami, čo v Centre pre transfer technológií na Masarykovej univerzite podnietilo diskusiu, ako propagovať tehnológie, ktoré sú súčasťou univerzitného portfólia. Medzinárodné podujatia z oblastí Live Sciences, na ktorých sme sa za naše pracovisko pravidelne zúčastňovali, ako sú napr. Nordic Life Science Days, BioVaria alebo BioFIT, boli zrušené či odložené na neurčito. Na MUNI sme sa snažili so zmenou situácie vyrovnať, ale zároveň sme nechceli zostať pasívni a preto sme zvažovali ďalšie cesty pre aktívne propagácie vynálezu,“ ozrejmila Jana Daňková, business development manažerka Centra transferu technológií Masarykovej univerzity.

Ako ďalej uviedla, univerzita musela vychádzať  z niektorých faktov. „Aktuálny rozsah priemyselnoprávnej ochrany vynálezu tvorila slovenská patentová prihláška, súčasne mala technológia troch spoluvlastníkov, pričom väčšinovým vlastníkom, a teda nositeľom kľúčového know-how nebola MUNI, ale UPJŠ v Košiciach. Spoločne stanovená stratégia pre budúce využitie duševného vlastníctva v danom okamžiku neexistovala,“ vysvetlila Daňková.

Z pohľadu MUNI teda nepripadalo do úvahy založenie spinoff spoločnosti, preto sa začali usilovať o nájdenie licenčného partnera, ktorý by technológiu ďalej rozvíjal.

Transfera technology day

„Jedna z mála možností, ktorá sa vtedy ponúkala, bol prvý ročník Transfera Technology Day (TT Day). Organizátorom podujatia je národná platforma Transfera.cz, ktorá zastupuje záujmy transferovej komunity v Českej republike so zámerom posilňovať a rozvíjať činnosti v oblasti transferu technológií a znalostí. Cieľom TT Day je prepojiť českú vedu s komerčnou komunitou a vytvoriť vhodné podmienky na vzájomnú spoluprácu,“ povedala Daňková.

Výskumné organizácie môžu vďaka tomuto podujatiu ponúknuť svoje výsledky investičným partnerom, komerčná komunita, zas naopak, odovzdá výskumným organizáciám cennú spätnú väzbu. Výsledkom akcie je priestor na užšiu spoluprácu, z ktorej môžu vzísť konkrétne ponuky. To sa v prípade inovatívnej IVF technológie aj podarilo. „Masarykova univerzita prihlásila technológiu do súťaže TT Day 2020, kde bol projekt vybraný medzi finalistov. Technológia vzbudila pozornosť poroty i investorov, jedným z hodnotiteľov bol tiež zástupca spoločnosti Busyman, ktorý následne prepojil osoby zodpovedné za technológiu z Masarykovej univerzity s budúcim obchodným partnerom FABA Capital, a. s., ktorého zástupcovia prejavili záujem o spoločný vynález troch univerzít.“

Tieto informácie poskytli pracovníci MUNI kolegom z UPJŠ a UK BA, následne začali spoločné rokovania medzi všetkými štyrmi stranami. „Proces rokovania, ktorý viedol k uzavretiu zmluvy o prevode duševného vlastníctva, bol úspešne dokončený podpisom zmluvy na konci roku 2022. Sme veľmi radi, že sme mohli aktívne prispieť ku komercializácii spoločného vynálezu a držíme palce startupu FETUS, IVF, a. s., aby sa mu podarilo vynález doviesť na trh a úspešne uplatniť v praxi,“ dodala Daňková.

Podpora zo strany CVTI SR

Centrum transferu technológií pri CVTI SR (CTT CVTI SR) vstúpilo do procesu ešte na jeseň 2019, keď dodalo UPJŠ v Košiciach evaluačnú správu a rešerš na stav techniky. „Na základe detailného posúdenia vynálezu a jeho potenciálu komerčného využitia našimi odborníkmi sme odporučili ponúknuť licenciu na využívanie vynálezu reprodukčným centrám. Slovenským univerzitám sme poskytli aj podporu pri získaní patentovej ochrany s cieľom umožniť následnú komercializáciu predmetného vynálezu,“ uvádza Jaroslav Noskovič, vedúci oddelenia ochrany a komercializácie duševného vlastníctva v CVTI SR. Centrum stálo aj za stanovením hodnoty tohto riešenia s cieľom uzatvoriť zmluvu, keďže v polovici roka 2022 dodalo a uhradilo služby znalca, ktorý na základe znaleckého posudku určil všeobecnú hodnotu vynálezu. Z nej sa potom vychádzalo aj pri určení hodnoty finálnej zmluvy medzi univerzitami a finančným holdingom, ktorá je vo výške 441 tisíc eur.

„Počas celého procesu sme stáli na strane slovenských univerzít a podporovali sme rokovania medzi spolumajiteľmi za účelom dohodnutia majetkových a výnosových podielov. Sme veľmi spokojní s tým, že sa tento proces podarilo dotiahnuť do úspešného konca. Nezastupiteľnú rolu v celom procese zohrali profesionálne pracoviská pre transfer technológií všetkých troch zaangažovaných univerzít,“ uzatvára Miroslav Kubiš, vedúci CTT pri CVTI SR.

Pôsobí od roku 2000 na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach,  Právnickej fakulte, Katedre občianskeho práva. Zároveň vedie Centrum transferu technológií v Technologickom a inovačnom parku UPJŠ v Košiciach, ktorého prioritným cieľom je ochrana a komercializácia duševného vlastníctva a koordinácia a podpora start-up spoločností na UPJŠ. Vo svojej vedecko-pedagogickej činnosti sa venuje najmä právu duševného vlastníctva, právu informačných a komunikačných technológií, ochrane osobných údajov, mediálnemu právu a občianskemu právu. Na Úrade priemyselného vlastníctva SR vykonáva lektorskú činnosť v akreditovanom kurze Duševné vlastníctvo a je odbornou garantkou jedného z modulov. V roku 2000 ukončila Inštitút duševného vlastníctva, v rokoch 2004-2005 absolvovala ročný študijný pobyt na Humboldtovej univerzite v Berlíne (LL.M.) a následne aj krátkodobé študijné pobyty na Inštitúte Maxa Plancka pre inovácie a súťažné právo v Mníchove. Ako advokátka pôsobí od roku 2008. Je členkou redakčnej rady časopisu Duševné vlastníctvo, členkou Rady pre transfer a inovácie na UPJŠ v Košiciach, členkou pracovnej skupiny k rekodifikácii autorského práva na Slovensku pri Ministerstve kultúry SR, členkou výskumnej skupiny práva duševného vlastníctva na Univerzite Palackého v Olomouci a členkou Slovenskej advokátskej komory. Podieľala sa na príprave Národnej stratégie duševného vlastníctva na Slovensku. Je autorkou monografie Zmluvné záväzky v autorskom práve. Publikuje a prednáša doma aj v zahraničí a je zapísaná v zozname prednášajúcich Svetovej organizácie duševného vlastníctva za SR.

ORCID:https://orcid.org/0000-0002-1759-199X

Vyštudovala magisterský študijný program Biológia na Prírodovedeckej fakulte Masarykovej univerzity a následne na Nottingham Trent University/Brno International Business School získala tituly M.Sc. a MBA. Viac ako 12 rokov pracovala v nadnárodných farmaceutických spoločnostiach Eli Lilly a Novartis na obchodných pozíciách. Od roku 2015 pôsobí ako Business Development Manager v Centre pre transfer technológií Masarykovej univerzity, kde medzi jej hlavné kompetencie patrí stratégia komercializácie duševného vlastníctva, vyjednávania spolupráce s aplikační sférou, uzavierania licenčných kontraktov a zakladanie spin-off spoločností.

Od roku 2018 pôsobí v Centre transferu technológií Univerzity Komenského v Bratislave, kde sa venuje najmä ochrane a správe priemyselného vlastníctva v majetku univerzity a jeho komercializácii, ale aj vypracovávaniu rešerší na stav techniky a zhodnocovaniu komerčného potenciálu DV vzniknutého na UK. Od roku 2020 je pracovníčkou projektu Národná infraštruktúra pre podporu transferu technológií na Slovensku – NITT SK II. V súčasnosti navštevuje akreditovaný vzdelávací program Duševné vlastníctvo na Úrade priemyselného vlastníctva SR.
Doktorandské štúdium absolvovala na Neuroimunologickom ústave SAV v študijnom programe molekulárna biológia. V rámci svojej vedecko-pedagogickej činnosti na UK sa primárne venuje produkcii ťažko exprimovateľných proteínov a vyučuje predmety Ochrana duševného vlastníctva v biotechnológii a Molekulárna imunológia v magisterskom stupni štúdia na Prírodovedeckej fakulte UK.

ORCID: https://orcid.org/0009-0003-9796-0883

Absolvent politických vied na Trnavskej univerzite v Trnave. Už 15 rokov pôsobí v mediálnej sfére. Pracoval ako zástupca šéfredaktorky a šéfredaktor v týždenníku spoločnosti Petitpress. Viac ako tri roky bol zástupcom šéfredaktora v lifestylovom magazíne BREAK, kde mal okrem iného na starosti aj sekciu vedy a techniky. Okrem toho je autorom a spoluautorom mnohých odborných monografií a článkov s historickou, zahraničnopolitickou či vedecko-technickou tematikou. Momentálne pracuje ako šéfredaktor a odborný pracovník oddelenia transferu technológií v Centre vedecko-technických informácií SR.

vedúci oddelenia ochrany a komercializácie duševného vlastníctva Centrum vedecko-technických informácií SR (CVTI SR) Jaroslav Noskovič je vedúci oddelenia ochrany a komercializácie duševného vlastníctva v Centre vedecko-technických informácií SR. Zodpovedá za poskytovanie expertných služieb zameraných na realizáciu transferu technológií z univerzít a SAV do praxe. V rámci aktuálneho národného projektu NITT SK II vykonáva úlohu garanta odbornej aktivity, ktorej cieľom je zabezpečenie systémovej podpory a rozvoja transferu technológií na národnej úrovni. Intenzívne sa venuje aj oblasti patentovej, dizajnovej a známkovej ochrany v podnikaní a licencovaniu. Jaroslav vyštudoval odbor fyzika kondenzovaných látok na FMFI UK. Následne začal pôsobiť v Centre vedecko-technických informácií SR ako koordinátor odbornej aktivity národného projektu NITT SK zameraného na transfer technológií. Od roku 2014 zastáva pozíciu vedúceho oddelenia. V rokoch 2013 – 2016 absolvoval vzdelávanie v oblasti duševného vlastníctva na Úrade priemyselného vlastníctva SR a od akademického roka 2016/2017 vyučuje aj na Obchodnej fakulte Ekonomickej univerzity v Bratislave predmet „Ochrana duševného vlastníctva v medzinárodnom obchode“. Jaroslav je zároveň autorom viacerých odborných článkov a prednášok realizovaných na vedeckých a odborných konferenciách a seminároch.