Ilustračné foto: pixabay

EVALUÁCIA VÝSLEDKOV VÝSKUMU A VÝVOJA AKO SÚČASŤ PROCESU TRASFERU TECHNOLÓGIÍ

POSUDZOVANIE VÝSLEDKOV VÝSKUMU V RÁMCI TRANSFERU TECHNOLÓGIÍ

Transfer technológií chápaný ako prenos výsledkov výskumu a vývoja z verejných alebo štátnych vedeckovýskumných inštitúcií (VVI) do praxe predstavuje komplexný proces pozostávajúci z viacerých fáz. V situácii, kedy je takýto výsledok VaV dosiahnutý bez priamej požiadavky alebo zadania zo strany subjektov z praxe, realizuje sa tzv. nepriamy transfer technológií. Napriek tomu, že predmetom tohto transferu sú výstupy štandardných vedeckých projektov financovaných najmä z grantových schém, môžu byť vo viacerých prípadoch na ich báze vytvorené produkty uplatniteľné v praxi. Takéto výsledky VaV zväčša spĺňajú pojmové znaky niektorého typu predmetu duševného vlastníctva, jedná sa teda najmä o vynálezy, technické riešenia, dizajny alebo odrody rastlín. Každý predmet duševného vlastníctva má vo svojej podstate určitú hodnotu a je možné s ním nakladať v zmysle platnej legislatívy – najmä ho chrániť a využívať. Ochrana môže byť zabezpečená napr. patentom, úžitkovým vzorom, zapísaným dizajnom alebo šľachtiteľským osvedčením, prípadne alternatívne utajením. Následné komerčné využitie, teda komercializácia, v prípade VVI znamená najmä udelenie licencie alebo prevod výlučných práv subjektu z praxe, ktorý bol za týmto účelom vyhľadaný a boli s ním dohodnuté podmienky komercializácie. Dôvodom je skutočnosť, že VVI spravidla nemá možnosť ani záujem realizovať vlastné podnikateľské aktivity s daným výsledkom VaV. Z uvedeného vyplýva, že nepriamy transfer technológií je proces pokrývajúci oblasti od práva priemyselného vlastníctva, cez obchodné právo, marketing, obchodné zastupovanie, príslušné technické alebo prírodovedné odbory (podľa typu výsledku VaV) až po projektový manažment. Vyžaduje si aktívne zapojenie viacerých zložiek VVI, ale tiež participáciu a vzájomnú kooperáciu expertov z rôznych oblastí.

V rámci nepriameho transferu technológií možno identifikovať tri základné fázy:

  1. identifikácia a posúdenie výsledku VaV,
  2. ochrana výsledku VaV – v tejto fáze už vhodne označovaného „technológia“,
  3. komercializácia technológie.

Vo fáze komercializácie technológie, ktorá je najpodstatnejšou časťou celého procesu transferu technológií, možno rozlíšiť niekoľko špecifických krokov, najmä:

  • voľbu stratégie komercializácie a príprava marketingových podkladov,
  • vyhľadávanie a oslovenie potenciálnych partnerov,
  • vedenie rokovaní s potenciálnymi partnermi,
  • uskutočnenie komercializácie prostredníctvom:
    • udelenia licencie na využívanie technológie,
    • prevodu práv na technológiu,
    • založenia spoločnosti typu spin-off/spin-out.

Za účelom pokrytia jednotlivých krokov súvisiacich s transferom technológií si VVI zriaďujú špecializované pracoviská – centrá transferu technológií (CTT). Ich úlohou je v spolupráci s pôvodcami technológie a potrebnými expertmi zrealizovať všetky kroky potrebné na prenos danej technológie do praxe. CTT je zodpovedné za správne vymedzenie technológie, jej posúdenie, ochranu, nájdenie komercializačného partnera a dohodnutie podmienok komercializácie. Posúdenie technológie je úvodnou a zároveň kritickou fázou celého procesu, nakoľko vo veľkej miere určuje ďalší prístup zainteresovaných k technológií. Hlavným cieľom posudzovania je maximalizovanie efektívnosti pri vynakladaní dostupných zdrojov (ľudských, finančných a materiálnych). To sa dosahuje prostredníctvom identifikovania potenciálnych prekážok brániacich transferu danej technológie a vymedzením jej relatívnych výhod. Vo všeobecnej rovine je možné prekážky vymedziť na základe podmienok, ktoré musia byť splnené v jednotlivých vyššie uvedených krokoch transferu technológií – napr. základnou podmienkou pre zabezpečenie ochrany je novosť technológie. Pre úspešnú komercializáciu je potrebné, aby technológia bola dostatočne overená a jasne zacielená. V neposlednom rade platí, že VVI môže transferovať iba to, čo vlastní, teda VVI musí mať vysporiadané všetky práva k danej technológií. Akékoľvek relevantné posudzovanie technológie by malo byť koncipované tak, aby obsahovalo vyjadrenia k splneniu všetkých nevyhnutných podmienok pre realizáciu transferu, a zároveň by malo objektívne vymedzovať samotnú technológiu, aký problém rieši, pre koho je určená a aké má výhody v porovnaní s existujúcimi riešeniami. Takto definovaný proces posudzovania nazývame evaluácia. Jej výstupom je analytická správa s naformulovanými závermi obsahujúcimi návrh ďalších krokov a odporúčania určené pre osoby vykonávajúce formálne rozhodnutia súvisiace s technológiou (napr. štatutárny zástupca VVI).

KTO BY MAL EVALUÁCIU VYKONÁVAŤ

Evaluačná správa, ako prvotný dokument oboznamujúci o stave a podstatných náležitostiach predmetnej technológie, by mala byť vypracovaná osobou odborne spôsobilou a kompetentnou v oblasti ochrany a komercializácie duševného vlastníctva. Posúdenie sa totiž nezameriava iba na využiteľnosť technológie ako takej, jej inovatívne vlastnosti a aktuálne dosiahnutý stupeň vývoja, ale zohľadňujú sa aj špecifiká procesu transferu technológií, ako napríklad potenciálny záujem hospodárskej praxe, možnosť zabezpečiť vhodnú ochranu (napr. patent), využiteľnosť v spotrebiteľskom prostredí, parametre cieľového trhu a konkurenčných riešení. Vo vedeckovýskumných inštitúciách, kde je transfer technológií vykonávaný systémovo a na odpovedajúcej úrovni, býva proces evaluácie realizovaný odbornými pracovníkmi CTT pôsobiacich v daných inštitúciách. Aj na Slovensku sú v prostredí vedeckovýskumných inštitúcií za tento proces zodpovedné CTT, avšak vzhľadom k  špecifikám slovenského prostredia, najmä nedostatočných personálnych kapacít lokálnych CTT, proces evaluácie môže byť (a často aj je) vykonávaný v spolupráci s externými expertmi. V našich podmienkach VVI využívajú najmä služby poskytované z národnej úrovne Centrom transferu technológií pri Centre vedecko-technických informácií SR (CVTI SR). Na základe požiadavky a dodaných podkladov zo strany lokálnych CTT a pôvodcov technológie vypracujú, na to určení pracovníci CVTI SR, evaluačnú správu s odporúčaniami pre danú inštitúciu, v ktorej závere je zhrnuté, akým spôsobom je možné nakladať s technológiou a ďalšími krokmi v oblasti jej ochrany a komercializácie.

KEDY USKUTOČNIŤ EVALUÁCIU

Existuje niekoľko prístupov k posúdeniu technológie vzhľadom na jej vytvorenie. Najčastejšie sa v procese transferu technológií stretávame s vypracovaním evaluačných správ po vytvorení technológie – duševného vlastníctva. Samotné vytvorenie technológie sú pôvodcovia – vedeckí pracovníci VVI, povinní v zmysle platnej legislatívy oznámiť svojmu zamestnávateľovi. Ten má 3 mesiace na to, aby ho posúdil a vyjadril sa pôvodcom, či si právo na vytvorenú technológiu uplatňuje alebo nie. Posudzovanie sa spravidla realizuje vypracovaním evaluačnej alebo obdobnej správy. Ak sa rozhodne si právo neuplatniť, prechádzajú všetky práva na pôvodcov technológie. V prípade uplatnenia práva má daná VVI všetky majetkové práva zodpovedajúce súčtu podielov jej zamestnancov na vytvorení technológie. Rozhodnutie o uplatnení práva súvisí nielen s potenciálom danej technológie, či už z hľadiska vedeckej hodnoty alebo jej komerčného potenciálu, ale aj s povinnosťou vyplatiť pôvodcom tzv. primeranú odmenu vyplývajúcu z príslušnej legislatívy. Podstatným výstupom evaluačných správ je posúdenie možnosti zabezpečenia vhodnej ochrany pre technológiu. Najvýznamnejším parametrom v tejto súvislosti je celosvetová novosť, ktorá je vyžadovaná najmä v prípade patentu, ako najsilnejšieho spôsobu ochrany nových technológií. Základným nástrojom pri posudzovaní novosti je rešerš na stav techniky, ktorá môže byť koncipovaná ako súčasť komplexnejšieho procesu evaluácie, alebo mu môže predchádzať. Jedná sa o informačný prieskum v patentových databázach a nepatentových elektronických informačných zdrojoch na príslušnú tému. Výstupom je rešeršná správa s plnými textami dokumentov, ktoré opisujú riešenia príbuzné predmetnej technológii a zároveň predstavujúce potenciálne prekážky pri posudzovaní jej novosti. V súvislosti s vytváraním technológií ako výsledkov VaV sa odporúča dať si vypracovať rešerš na stav techniky už pred začatím akéhokoľvek výskumu, a to nielen v súvislosti s jeho možným komerčným využitím, ale najmä s ohľadom eliminácie rizika práce na už známych výsledkoch. Tie sú často zverejnené v odborných publikáciách alebo sú priamo predmetom ochrany duševného vlastníctva (existujúce patenty, úžitkové vzory, dizajny a podobne). Výstup rešerše pomáha výskumným pracovníkom s orientáciou v oblasti ich zamýšľaného výskumu. V prípade, že sa pri koncipovaní výskumu zohľadní aj využiteľnosť potenciálneho výsledku v hospodárskej praxi, jedná sa o výborný príklad aplikačne orientovaného výskumu a uvedomelosti VVI v procese transferu technológií.

PODKLADY PRE UKONČENIE EVALUÁCIE

Ako podklad pre posúdenie výsledku VaV zodpovedným pracovníkom poslúži akýkoľvek dokument, ktorý dostatočne výstižne opisuje danú technológiu so všetkými potrebnými atribútmi, aby bolo možné pochopiť a posúdiť jej podstatu, vlastnosti a parametre, využiteľnosť a do istej miery aj novosť (nasmerovanie posudzovateľa k príbuzným riešeniam). Súčasťou predevaluačnej fázy je po preštudovaní predložených dokumentov aj osobný kontakt s pôvodcami technológie, ktorí zodpovedia otázky posudzovateľa alebo doplnia ďalšie skutočnosti podľa vhodne zvolených otázok. Ďalšia práca spočíva vo vlastnom prieskume z verejne dostupných zdrojov (patentová, nepatentová literatúra, internetový prieskum, zisťovania od expertov z danej oblasti a podobne) a na základe zistených skutočností aj doplnenia od pôvodcov. Tie slúžia ako podklad pre finálne spísanie zisteného stavu a formuláciu odporúčaní v kontexte transferu technológií.

ČASTI EVALUAČNEJ SPRÁVY

              Vnútorné členenie evaluačnej správy môže byť rôzne, avšak malo by prehľadne pokrývať všetky aspekty, ktoré boli doposiaľ v článku identifikované. Ako výhodné sa na základe skúseností získaných v CVTI SR ukázalo členenie správy na nasledujúce časti:

Opis technológie – V úvode evaluačnej správy sa stručne, no výstižne opíše podstata posudzovanej technológie, aby v prípade potreby nezainteresovaný záujemca bol schopný pochopiť čím sa daná technológia zaoberá, kde je možné ju využiť alebo aký problém rieši. Súčasťou tejto časti môžu byť obrázky, nákresy, schémy zapojenia, tabuľky a iné vizuálne pomôcky s ohľadom na podstatu technológie. Zároveň je potrebné porovnať predmet posudzovania s existujúcimi (obdobnými) technológiami, ktoré riešia rovnaký problém a opísať, čím sa líšia od posudzovanej technológie. Na to plynule nadväzuje posúdenie novosti, ktorá je základným predpokladom pre získanie ochrany duševného vlastníctva. Ochrana nie je síce jediný predpoklad úspešného komerčného zhodnotenia technológie, no rozhodne je v tomto procese výrazne nápomocná. Či je technológia nová alebo nie, rozhodne oficiálna inštancia v podobe Úradu priemyselného vlastníctva SR alebo iného patentového úradu. Aby však nedochádzalo k zbytočnému podávaniu prihlášok priemyselnoprávnej ochrany a zamedzilo sa tak neefektívnemu vynakladaniu finančných prostriedkov, skúsený posudzovateľ dokáže výstupu rešerše na stav techniky a vlastného prieskumu trhu zhodnotiť šance a ochranný potenciál technológie. Zároveň môže nastať situácia, že majiteľ technológie by bol v rozpore s majetkovými právami inej inštitúcie, pokiaľ by podstatu danej technológie už mala ochránenú napr. starším patentom. Inými slovami by sa mohlo stať, že VVI by v rámci komercializácie ponúkala technológiu, ktorú má ochránenú iný subjekt, čím by porušovala jeho práva.

Popis trhov – Keďže predmetom evaluačných správ sú väčšinou technológie so zámerom ich komerčného zhodnotenia, je veľmi dôležité poznať, kde sa v prípade ich finálneho stupňa vývoja budú realizovať (ponúkať, predávať). Väčšinou vieme rozlíšiť takzvaný primárny a sekundárny trh. Pre účely transferu technológií (teda odpredania technológie alebo poskytnutia práv k duševnému vlastníctvu – licencia) je nevyhnutné identifikovať potenciálnych odberateľov hodnoteného výsledku. Primárny trh predstavujú zvyčajne výrobcovia zariadení a obdobné subjekty, ktoré budú výsledok ponúkať na sekundárnom trhu alebo prostredníctvom neho vytvárať produkty a služby realizované na sekundárnom trhu. Sekundárny trh, ako vyplýva z predošlého, predstavuje trh konečných spotrebiteľov. Tento druh trhu je nutné poznať už s ohľadom na zámer kontaktovania potenciálnych odberateľov, aby im bolo možné jasne tlmočiť zámer alebo cieľový segment súvisiaci s ich ekonomickými aktivitami. V správe sa môžu identifikovať aj konkrétne firmy s ich portfóliom súvisiacim s predmetom hodnotenej technológie.

Konkurenčná výhoda – Väčšina výsledkov VaV, ktoré majú aplikačný charakter, rieši nejaký druh problému,  ktorým sa spoločnosť zapodieva. Šanca, že predkladané riešenie je jedinečné, v zmysle existencie, je pomerne malá. O jej úspechu, respektíve presadení sa medzi ostatnými známymi riešeniami, rozhodne takzvaná konkurenčná výhoda, teda spôsob a rozsah, čím sa odlišuje od ostatných riešení. Zvyčajne ide o také znaky, ako vyššia alebo efektívnejšia účinnosť, prípadne úspora času, finančných prostriedkov, materiálu. Ideálne, ak je možné túto výhodu kvantifikovať. Existujú aj ďalšie výhody, ako napríklad ohľad na životné prostredie, sociálny aspekt a podobne.

Pôvodcovský kolektív a vysporiadanie vzťahov – Posudzovateľovi môže byť predložená zaujímavá a originálna technológia, ktorá sama osebe spĺňa všetky podmienky pre úspešné uplatnenie v praxi. Napriek tomu sa v ďalších krokoch môžu vyskytnúť komplikácie týkajúce sa napr. pôvodcovského kolektívu alebo nevysporiadaných vzťahov s inými subjektmi podieľajúcimi sa na vytvorení technológie. Problémom môže byť nedostatočne právne riešená spolupráca medzi rôznymi univerzitami, VVI a súkromným subjektom alebo len účasťou študenta na výskume, pre ktorého platia iné pravidlá nakladania s duševným vlastníctvom ako pre zamestnancov VVI. Tieto skutočnosti môžu byť vážnou prekážkou úspešného uplatnenia technológie na trhu, a preto im je nutné venovať adekvátnu pozornosť v hodnotiacej správe. Súčasťou tejto časti by mal byť návrh opatrení na odstránenie identifikovaných problémov, najmä vysporiadanie práv voči pôvodcom a iným subjektom s právom na riešenie.

Stupeň vývoja technológie – Zo skúseností CTT vyplýva, že pôvodcovia často oznamujú vytvorenie vynálezu alebo iného predmetu duševného vlastníctva rozpracovaného iba vo forme idey bez relevantného overenia. V takých prípadoch sa pôvodcovia spoliehajú na súkromný sektor, ktorý môže ich myšlienku dotiahnuť do potrebného štádia, teda do podoby výrobku alebo služby. Existujú aj takéto prípady, no zvyčajne sú výnimkou súvisiacou s vysoko inovatívnymi a jedinečnými riešeniami. Súkromný sektor však spravidla požaduje overenú technológiu pripravenú pre výrobu alebo využitie, teda presne z opačnej strany vývojovej škály. Preto skúsený posudzovateľ s cieľom objektívne určiť stupeň vývoja siahne po štandardizovanej stupnici – Technology Readiness Level. Táto identifikuje na škále od 1 do 8, v ktorej fáze vývojového procesu sa technológia nachádza. Je to signál pre ďalšie kroky pre pôvodcu alebo majiteľa duševného vlastníctva, ako nakladať s duševným vlastníctvom. Praktická realizácia transferu technológií poukázala na skutočnosť, že ďalšie kroky súvisiace s ochranou a komercializáciou technológie sú objektívne opodstatnené iba v prípade, že technológia v čase posudzovania dosahuje určitý minimálny stupeň vývoja – napr. stupeň 5 zodpovedajúci technológii overenej aspoň v simulovaných relevantných podmienkach.

Záverečné zhodnotenie – V závere evaluačnej správy by sa posudzovateľ mal vyjadriť k jednotlivým vyššie uvedeným častiam, identifikovať silné stránky technológie, resp. celého prípadu, a taktiež možné prekážky pre získanie ochrany a úspešné komerčné zhodnotenie technológie. Pokiaľ sú prekážky odstrániteľné, mal by navrhnúť potrebné kroky a identifikovať potrebné zdroje. Zásadnou súčasťou záverov by mal byť aj návrh stratégie ochrany a komercializácie technológie, ktorý v ďalšom poslúži ako plán konkrétnych krokov potrebných k úspešnému zavŕšeniu komercializačného procesu. Zavŕšením evaluačnej správy je spravidla vyjadrenie posudzovateľa smerujúce ku kompetentnej osobe, ktorého podstatou je odporúčanie alebo neodporúčanie realizácie ďalších krokov súvisiacich s transferom danej technológie do praxe. Pokiaľ je posudzovateľom pracovník lokálneho CTT, jeho vyjadrenie smeruje k štatutárnemu zástupcovi VVI a vyjadruje svoje odporúčanie vzhľadom na uplatnenie alebo neuplatnenie práva na riešenie. Externí posudzovatelia naopak smerujú svoje vyjadrenie k lokálnemu CTT, prípadne zároveň vymedzujú svoj ďalší postoj k technológií. CVTI SR vo svojich evaluačných správach v závere uvádza, či proces transferu danej technológie podporí poskytnutím ďalších služieb, čo však priamo neovplyvňuje následné rozhodnutia učinené na VVI. Vyjadrenia CVTI SR k akejkoľvek technológií majú iba odporúčací charakter, rozhodnutia musí vykonať majiteľ, teda spravidla VVI. Prehľadnosť a jednoznačnosť vyjadrení posudzovateľov možno dosiahnuť vhodnou voľbou vyhodnocovania jednotlivých posudzovaných aspektov. Za týmto účelom sa uplatňuje napr. bodovací alebo známkovací systém, kde sa výsledok určuje ako súčet alebo aritmetický priemer týchto hodnôt. Z hľadiska predchádzania potenciálnym problémom je však výhodné zaviesť hodnotenie binárne, teda pridelenie jednej z hodnôt: 0 (negatívne) alebo 1 (pozitívne) každej hodnotenej časti, pričom celkové vyhodnotenie sa dosiahne súčinom jednotlivých hodnôt (výsledok tak môže byť opäť iba jedna z hodnôt: 0 alebo 1). V takom prípade sa pozitívne vyhodnotí iba taká technológia, ktorá vo všetkých posudzovaných aspektoch získala pozitívne hodnotenie.

ZÁVER

              Evaluácia predstavuje kľúčový prvok v procese transferu technológií, keďže determinuje ďalší prístup CTT k predmetnej technológii. Odborne vykonaný proces posudzovania poukáže na všetky objektívne prítomné prekážky pre prenos technológie do praxe, vymedzí relatívne výhody technológie a potenciál celého prípadu, a tiež pomôže štatutárnemu zástupcovi VVI urobiť kompetentné rozhodnutie v súvislosti s uplatnením práva na dané riešenie. Práve správne rozhodnutia vyplývajúce z evaluácie majú umožniť pracovníkom CTT venovať sa iba perspektívnym prípadom a neperspektívne zanechať. Dosiahnutie čo najvyššej efektívnosti je nevyhnutné nielen vzhľadom na vynakladanie finančných prostriedkov spojených so zabezpečovaním ochrany technológií, ale aj obmedzené personálne kapacity lokálnych CTT. Tie sú čiastočne dopĺňané službami poskytovanými z národnej úrovne Centrom vedecko-technických informácií SR, avšak ich hlavným cieľom nie je dlhodobé suplovanie výkonov pracovníkov lokálnych CTT, ale adaptácia odborných výkonov týmito pracovníkmi podľa skúseností nadobudnutých s poskytnutými službami. Dosiahnutie plnej kompetencie v oblasti evaluácie technológií je možné považovať za nutnú podmienku, ktorej splnenie má za cieľ zavedenie systematického prístupu k transferu technológií, a tým nasledovanie najúspešnejších VVI v tejto oblasti.

Ing. Silvester Sališ

RNDr. Jaroslav Noskovič PhD.

Author photo

vedúci oddelenia ochrany a komercializácie duševného vlastníctva\r\nCentrum vedecko-technických informácií SR (CVTI SR)\r\n\r\nJaroslav Noskovič je vedúci oddelenia ochrany a komercializácie duševného vlastníctva v Centre vedecko-technických informácií SR. Zodpovedá za poskytovanie expertných služieb zameraných na realizáciu transferu technológií z univerzít a SAV do praxe. V rámci aktuálneho národného projektu NITT SK II vykonáva úlohu garanta odbornej aktivity, ktorej cieľom je zabezpečenie systémovej podpory a rozvoja transferu technológií na národnej úrovni. Intenzívne sa venuje aj oblasti patentovej, dizajnovej a známkovej ochrany v podnikaní a licencovaniu. \r\nJaroslav vyštudoval odbor fyzika kondenzovaných látok na FMFI UK. Následne začal pôsobiť v Centre vedecko-technických informácií SR ako koordinátor odbornej aktivity národného projektu NITT SK zameraného na transfer technológií. Od roku 2014 zastáva pozíciu vedúceho oddelenia. V rokoch 2013 – 2016 absolvoval vzdelávanie v oblasti duševného vlastníctva na Úrade priemyselného vlastníctva SR a od akademického roka 2016/2017 vyučuje aj na Obchodnej fakulte Ekonomickej univerzity v Bratislave predmet „Ochrana duševného vlastníctva v medzinárodnom obchode“. Jaroslav je zároveň autorom viacerých odborných článkov a prednášok realizovaných na vedeckých a odborných konferenciách a seminároch.