EVALUÁCIA PREDMETU PRIEMYSELNÉHO VLASTNÍCTVA A JEJ REALIZÁCIA V PROSTREDÍ SLOVENSKE TECHNICKEJ UNIVERZITY V BRATISLAVE

Univerzity sú obrovským inkubátorom vedomostí v službách spoločnosti. V tomto kontexte zamestnanci univerzity produkujú nesmierne množstvo duševného vlastníctva¹, či už v priebehu svojho výskumu alebo v rámci pedagogického procesu. Niektoré z týchto výsledkov výskumnej činnosti sú síce cenným príspevkom k súboru poznatkov týkajúcich sa širokého spektra disciplín, ale majú nízku komerčnú hodnotu. Iné duševné vlastníctvo môže mať naopak významný potenciál na komerčné využitie, čo môže byť finančným prínosom pre univerzitu aj pre príslušného zamestnanca. Je úlohou univerzity zabezpečiť využitie tohto duševného vlastníctva adekvátnym spôsobom a v prípade potreby, zaistiť jeho náležitú ochranu registráciou, najmä prostredníctvom podania prihlášok už konkrétneho      predmetu priemyselného vlastníctva².

ESENCIÁLNA ÚLOHA

V súčasnosti sa táto úloha v univerzitnom prostredí javí ako esenciálna, keďže sa v spoločnosti všeobecne očakáva, že univerzita urobí potrebné opatrenia pre využívanie duševného vlastníctva a v neposlednom rade zabezpečí návratnosť vynaložených financií. Dnešné univerzity čelia neustále narastajúcim požiadavkám na zodpovednosť pri riešení otázok financovania univerzitného výskumu, z čoho vyplýva prirodzená potreba získať „hodnotu za peniaze“ na zachovanie udržateľnosti neustáleho kolobehu výskumných procesov. Od univerzít sa automaticky očakáva, že budú v tomto procese zodpovedné a efektívne. Chýbajúcim ohnivkom      v úspešnom transfere technológií do praxe je napojenie na priemyselné odvetvie a synergické úsilie zúčastnených strán, v ideálnom prípade už od počiatočného štádia výskumných aktivít. Tlaky zo strany štátu i verejnosti sú opodstatnené a predstavujú jasný signál pre úzku kooperáciu univerzít s priemyselnými podnikmi či investormi.  

V reakcii na túto situáciu je potrebné zaviesť funkčné mechanizmy, ktoré budú spájať financovanie s výkonom vedúcim k výsledkom aplikovateľným do praxe a vytvárať tak finančné prostriedky na ďalší vedecký výskum a vývoj, ako aj na celkové potreby univerzity. Všetky aspekty týchto mechanizmov by sa mali implementovať spôsobom, ktorý podnecuje k tvorbe rozhodnutí s dlhodobým zámerom, podporuje včasnú identifikáciu predmetov priemyselného vlastníctva a zabezpečuje ich rýchle uplatnenie v praxi.

Aby sa využitie predmetov priemyselného vlastníctva úspešne zrealizovalo, je potrebné si jednotlivé kroky v procese transferu technológií vopred zadefinovať s ohľadom na prospech všetkých zainteresovaných strán. Prvým a nevyhnutným krokom je vypracovanie rešerše na predmet priemyselného vlastníctva, na ktorú nadväzuje posúdenie celkového stavu technológie s ohľadom na trh, právnu čistotu, konkurenčnú výhodu a stupeň vývoja technológie, pričom celý proces posúdenia označujeme pojmom evaluácia predmetu priemyselného vlastníctva.

Evaluácia predmetu z pohľadu STU

Evaluácia sa v podmienkach STU realizuje pri každom oznámenom³ predmete priemyselného vlastníctva, avšak rozsah spracovania evaluácie sa musí posúdiť vždy jednotlivo, s ohľadom na dôvody vzniku predmetu priemyselného vlastníctva (projekty KEGA, VEGA, APVV alebo iné) a potreby podania prihlášky na Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky.

Hlavným cieľom evaluácie je získanie všetkých informácií, ktoré slúžia zamestnancom pracoviska transferu technológií (na STU ide o pracovisko pod názvom Kancelária spolupráce s praxou⁴) na zváženie ďalších krokov pri zabezpečovaní ochrany predmetu priemyselného vlastníctva, najmä v súvislosti s efektívnym využitím pridelených finančných prostriedkov. Zjednodušene povedané, cieľom evaluácie je získať informácie pre rozhodovanie o odporučení/neodporučení technológie pre transfer do praxe a na vynaloženie s tým spojených nákladov. V prípade, keď evaluácia nie je vypracovávaná zamestnancami Kancelárie spolupráce s praxou (KSP STU), je zadaná požiadavka na expertnú podpornú službu pre spracovanie evaluácie do Centra transferu technológií pri Centre vedecko-technických informácií Slovenskej republiky.

Prvotné zistenia

Pri každej evaluácii je potrebné podrobne analyzovať podstatu danej technológie. Základné informácie o aktuálnom stave techniky čerpajú zamestnanci KSP STU z už vypracovanej rešerše, ktorá obsahuje dokumenty blízke danej problematike. V prípade, ak rešerš na základe dodaných kľúčových slov obsahuje viac ako 10 dokumentov, je potrebné ich preštudovaniu venovať viac času, čo spracovanie evaluácie výrazne predlžuje. Ak nastane situácia, že rešerš poukáže na dokumenty, ktoré sú takmer v úplnej zhode s danou technológiou, je proces evaluácie ukončený a zamestnanec (pôvodca⁵) je informovaný, že daná technológia nespĺňa zákonnú náležitosť v podobe novosti technológie. V prípade, ak v rešeršnej správe nie sú identifikované žiadne zhodné dokumenty, je možné technológiu považovať za novú a realizovať ďalšie kroky v procese evaluácie.

Právna čistota

Zamestnanci STU (pôvodcovia) pri vytvorení nového predmetu priemyselného vlastníctva postupujú podľa schválenej smernice rektora vyplnením dokumentu Oznámenie pôvodcu o vytvorení predmetu priemyselného vlastníctva, v ktorom opíšu technický problém a jeho riešenie, ako aj vznik a podstatu predmetu priemyselného vlastníctva tak, aby ho odborník mohol uskutočniť. Taktiež je nevyhnutné v danom oznámení, okrem zamestnancov STU, uviesť aj všetky osoby, ktoré sa spolu so zamestnancami podieľali na vytvorení predmetu priemyselného vlastníctva, či už ide o študentov, osoby mimo STU alebo zahraničné osoby. Dôležitou náležitosťou oznámenia je aj uvedenie zdrojov financovania vzniku predmetu priemyselného vlastníctva.

Z hľadiska právnej čistoty je potrebné pri evaluácii zistiť, či boli zmluvne vysporiadané všetky vzťahy s osobami, ktoré nie sú zamestnancami STU, prípadne sa finančne podieľali na vzniku novej technológie, a to formou Zmluvy o prevode práva alebo Zmluvy o vysporiadaní spolumajiteľských podielov k predmetu priemyselného vlastníctva.

STUPEŇ PRIPRAVENOSTI TECHNOLÓGIE

Stupeň pripravenosti technológie, najčastejšie označovaný ako stupnica TRL, (Technology Readiness Level) určuje, v akom štádiu výskumu a vývoja sa daná technológia nachádza. Podľa dostupných informácií stupnicu TRL vyvinula pôvodne NASA v 70. rokoch minulého storočia pre technológie prieskumu vesmíru. Stupnicu TRL tvorí 9 stupňov, pričom 9. stupňom označujeme najvyspelejšiu technológiu.

Slovenský ekvivalent TRL stupnice⁷:

TRL 1: Základný výskum – pozorované základné princípy

TRL 2: Aplikovaný výskum – formulácia technológie

TRL 3: Kritická funkcia – experimentálny dôkaz koncepcie (proof of concept)

TRL 4: Laboratórne testovanie – technológia validovaná v laboratóriu

TRL 5: Testovanie v relevantnom prostredí – technológia validovaná v príslušnom prostredí (priemyselne relevantné prostredie v prípade kľúčových podporných technológií)

TRL 6: Overený prototyp – technológia preukázaná v príslušnom prostredí (priemyselne relevantné prostredie v prípade kľúčových podporných technológií)

TRL 7: Integrovaný pilotný systém preukázaný – demonštrácia prototypu systému v prevádzkovom prostredí

TRL 8: Systém je integrovaný – systém je kompletný a kvalifikovaný

TRL 9: Systém je pripravený – skutočný systém osvedčený v prevádzkovom prostredí (konkurenčná výroba v prípade kľúčových podporných technológií alebo vo vesmíre)

Zaradenie technológie podľa TRL stupnice je neoddeliteľnou súčasťou evaluácie. Čím vyššie je možné technológiu zaradiť v danej stupnici, tým je možné predpokladať jej lepšie možnosti komercializácie a uplatnenie na trhu pri splnení ostatných podmienok. Nízky stupeň TRL nemusí hneď znamenať, že daná technológia nenájde svoje uplatnenie v praxi, je dôležité pri určení TRL stupňa komunikovať s pôvodcom technológie a zistiť, aká je pravdepodobná doba na zvýšenie TRL stupňa, čo má vplyv na ďalšie procesy súvisiace s danou technológiou.

KONKURENČNÁ VÝHODA a IDENTIFIKÁCIA TRHOV PRE UPLATNENIE TECHNOLÓGIE

V rámci evaluácie je zadefinovanie jednoznačnej konkurenčnej výhody voči iným technológiám na trhu kľúčovým prvkom v akomkoľvek ďalšom procese, i keď nie vždy je jej pozitívne vymedzenie smerodajné. Aj v prípade, ak zamestnanci KSP STU zistia, že obdobná technológia sa na trhu momentálne nenachádza, čo znamená v podstate neexistenciu konkurencie, je potrebná reálna konfrontácia s trhom a zistenie, či dopyt po danej technológii existuje. Účinným nástrojom popri identifikácii konkurenčnej výhody v tomto procese je analýza konkurencie.

Už počas procesu vypracovania rešeršnej správy na stav techniky predmetnej technológie sa identifikovaním dokumentov blízkych danej problematike získa základný obraz o konkurenčných technológiách, z ktorého následne vychádza podrobnejší prieskum trhu, produktová a trhová analýza.

Nájdené dokumenty z rešeršnej správy vedia zamestnancov KSP STU nasmerovať k selekcii krajín vhodných pre nájdenie potenciálnych komercializačných partnerov.

Pred samotným prieskumom trhu je potrebné mať ucelený obraz o skúmanej technológii a mať vyriešené vyššie uvedené kroky procesu evaluácie: vysporiadané majetkové vzťahy viažuce sa k danej technológii, zadefinovanú úroveň pripravenosti technológie pre trh, vymedzené konkurenčné výhody. Bližším skúmaním v procese identifikácie trhov sa nevyhnutne vynárajú i ďalšie dôležité otázky súvisiace s predmetnou technológiou, ako napríklad, kde všade je technológia využiteľná, ktorá priemyselná oblasť predstavuje primárny trh, či je predkladaná technológia určená na hromadnú produkciu či zhotovenie v bežnom obchodnom procese, za akým účelom bola vyvinutá a pre koho (akého spotrebiteľa) je určená, akú úroveň kvality dosahuje a ako je porovnateľná s konkurenčnými technológiami v okolitých krajinách, aká je pravdepodobnosť realizovať komercializáciu predmetného riešenia prostredníctvom udelenia licencií a pod.

VÝSLEDOK EVALUÁCIE A NÁSLEDNÝ POSTUP

Všetky opísané náležitosti evaluácie smerujú k určeniu ďalšieho, čo najvhodnejšieho postupu zamestnancov KSP STU. Evaluácia identifikuje buď jednoznačné prekážky pre získanie priemyselno-právnej ochrany novej technológie a následnej komercializácie, alebo stanoví reálnosť podania prihlášky na registráciu predmetu priemyselného vlastníctva a spustenia aktivít smerujúcich k vyhľadávaniu potenciálnych priemyselných partnerov. V prípade, ak vzniknú nezrovnalosti, ktoré bránia získaniu priemyselno-právnej ochrany technológie a nie je potvrdená ani jednoznačná konkurenčná výhoda, postupujú zamestnanci KSP STU s ohľadom na danú technológiu komunikáciou s pôvodcom, kde dohodnú ďalšie kroky, ako je pokračovanie vo výskume a vývoji danej technológie, zvýšenie stupňa TRL a iné.

ZÁVER

Hlavným výsledkom evaluácie je získať všetky potrebné informácie o vzniknutom predmete priemyselného vlastníctva, na základe ktorého vedia zamestnanci KSP STU určiť, ktoré časti technológie je potrebné dopracovať, vylepšiť, pozmeniť, prispôsobiť, čiže rozhodnúť sa ako ďalej naložiť s danou technológiou. Pri realizácii evaluácie predmetu priemyselného vlastníctva je dôležité si uvedomiť, že samotným výsledkom evaluačného procesu je určenie vhodnej stratégie, ktorou sa v rámci transferu technológií vyberieme. Kľúčová je pri tom komunikácia s pôvodcami technológií počas celého priebehu a správna interpretácia dôvodov vzniku predmetu priemyselného vlastníctva a očakávaných cieľov. Pretože, napríklad aj zadefinovanie „nepriaznivého“ výsledku evaluácie nám poskytuje cennú spätnú väzbu, ktorá je dôležitá pre zúčastnené strany a dáva priestor pre zlepšenie, inovovanie technológií alebo naopak, môže nám ušetriť čas a prostriedky a nasmerovať výskum iným smerom.

Úspešná komercializácia a efektívny transfer technológií je behom na dlhé trate, kde až s odstupom času zistíme, či sme si zvolili správnu cestu, a teda, či finálne sa nám podarí pretaviť našu „hodnotu technológií do finančného zisku“.

Poznámky:

¹ Právo duševného vlastníctva sa delí na Autorské právo a práva súvisiace s autorským právom a právo priemyselného vlastníctva.

² Predmet priemyselného vlastníctva je najmä zamestnanecký vynález, zamestnanecké riešenie, zamestnanecký dizajn, topografia polovodičového výrobku alebo ochranná známka.

³ Zamestnanec, ktorý vytvoril predmet priemyselného vlastníctva v pracovnom pomere, je povinný STU ako zamestnávateľa bezodkladne, najneskôr však do 30 dní odo dňa vzniku tejto skutočnosti, písomne upovedomiť vyplnením tlačiva Oznámenia pôvodcu o vytvorení predmetu priemyselného vlastníctva.

⁴ Kancelária spolupráce s praxou (KSP) je organizačná zložka univerzitného pracoviska Know-how centrum STU, ktorá zabezpečuje ochranu priemyselného vlastníctva STU.

⁵ Pôvodca je fyzická osoba, ktorá vytvorila predmet priemyselného vlastníctva vlastnou tvorivou činnosťou. Pôvodcom je najmä zamestnanec STU, ktorý v rámci plnenia úloh z pracovnoprávneho vzťahu vytvoril predmet priemyselného vlastníctva (napr. zamestnanecký vynález, zamestnanecký dizajn, zamestnanecké riešenie). Pôvodcom môže byť aj študent STU, ktorý vytvoril predmet priemyselného vlastníctva v rámci plnenia úloh z obdobného pracovného vzťahu vrátane dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

⁶ Zdroj: https://climateinnovationwindow.eu/what-trl

⁷ Zdroj: https://grantup.sk/co-je-to-stupnica-trl-alebo-uroven-pripravenosti-technologie/

Zdroje:

https://olv.duke.edu/faculty-innovators/policiesprocess/

https://www.ed.ac.uk/edinburgh-innovations/for-staff/commercialisation-routes/inventions-intellectual-property/university-ip-policies

ADAMOVÁ, Z.: Právo duševného vlastníctva. Bratislava: TINCT, 2020, 224 s.

Profesionálne sa právu duševného vlastníctva venuje 14 rokov, z toho takmer osem rokov je to ochrana priemyselného vlastníctva na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave. Predtým pôsobila ako právnička a neskôr ako vedúca právneho odboru v Slovenskom ochrannom zväze autorskom pre práva k hudobným dielam. Na STU je súčasťou Kancelárie spolupráce s praxou. Okrem nadobudnutého právnického vzdelania úspešne ukončila v roku 2016 kompletný akreditovaný vzdelávací program Duševné vlastníctvo organizovaný Inštitútom duševného vlastníctva Úradu priemyselného vlastníctva SR. Od založenia Národného centra transferu technológií SR v roku 2015 zastupuje STU v Bratislave v Komisii pre koncepčné aktivity a spoluprácu a v Komisii pre správu Patentového fondu a podporu v procese transferu technológií. Je zapojená do niekoľkých projektov STU a aktívne pôsobí aj v národnom projekte CVTI SR (Národná infraštruktúra pre podporu transferu technológií na Slovensku – NITT SK II).

Pôsobí v Kancelárii spolupráce s praxou (KSP) na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave (STU) na pozícii manažérky transferu technológií a duševného vlastníctva. Na danej pozícii sa venuje ochrane a správe práv priemyselného vlastníctva v univerzitnom prostredí ako i poskytovaniu podpory v procese transferu technológií do praxe a vyhľadávaniu príležitostí pre nadväzovanie spoluprác partnerských inštitúcií a spoločenstiev. Od roku 2020 aktívne participuje v národnom projekte CVTI SR (Národná infraštruktúra pre podporu transferu technológií na Slovensku – NITT SK II). V rámci KSP na STU je členkou viacerých medzinárodných organizácií a projektov. Vyštudovala inžiniersku geológiu a hydrogeológiu na Prírodovedeckej fakulte UK v BA. Pôsobila v súkromnom i verejnom sektore v oblasti implementácie projektov štrukturálnych fondov EÚ. V súčasnosti sa zúčastňuje akreditovaného vzdelávacieho programu Duševné vlastníctvo na Úrade priemyselného vlastníctva SR v Banskej Bystrici.