Ilustračné foto: pixabay

SWOT ANALÝZA TECHNICKEJ UNIVERZITY VO ZVOLENE PRE INOVÁCIE A TRANSFER POZNATKOV DO PRAXE

27. apríla 2022, Ing. Klára Báliková PhD.prof. Dr. Ing. Jaroslav ŠálkaOdborné recenzované článkyinovácieSWOT analýzaTechnická univerzita vo Zvolenetransfer technológií

Abstrakt

Významnou oblasťou činností Technickej univerzity vo Zvolene sú generovania inovácií a ich transfer do praxe. Na analýzu tejto oblasti bola použitá SWOT analýza, ktorej cieľom bolo identifikovať najvýznamnejšie interné a externé faktory vplývajúce na kvalitu procesu prenosu poznatkov do praxe. Ako najsilnejšia stránka univerzity boli identifikované jej ľudské zdroje, t. j. jej zamestnanci a študenti, ktorí prinášajú nové nápady a myšlienky. Naopak, najslabšou stránkou sú chýbajúce ľudské zdroje, t. j. nedostatočné kapacity univerzity pre uskutočňovanie transferu poznatkov a technológií do praxe. Príležitosťou pre univerzitu sa stáva zvyšujúci sa záujem o oblasť „zelených“ technológií. Ohrozenia, ktoré najviac vplývajú na Technickú univerzitu vo Zvolene, je pretrvávajúca nedôvera podnikateľského sektora, ako aj neefektívny legislatívny rámec úpravy transferu technológií na národnej úrovni, ktorý neposkytuje jednotné právne predpisy v danej oblasti (pozri bližšie Klinka 2020; 2021) Univerzita by mala zaujať diverzifikačnú stratégiu riadenia pre zlepšenie transferu technológií. Táto stratégia je založená na podpore silných stránok univerzity a snahe eliminovať externé hrozby.

Abstract

An important area of activity of the Technical University in Zvolen is the generation of innovations and their transfer into practice. A SWOT analysis was used to analyse this area to identify the most important internal and external factors affecting the quality of knowledge and technology transfer. As the biggest strength of the university, its human resources were identified, i.e. its staff and students who bring new innovative ideas. Contrary, the weakest point is the lack of human resources, i.e. the university's insufficient capacity to transfer knowledge and technology into practice. An increasing interest in "green" technologies is becoming an opportunity for the university. The threats that most affect the Technical University in Zvolen are the persistent distrust of the business sector and the ineffective legislative framework for regulating technology transfer at the national level, which does not provide uniform legislation concerning the issue (see Klinka, 2020; 2021). Therefore, the university should pursue a diversified management strategy to improve technology transfer. This strategy is based on supporting the university's strengths and eliminating external threats.

ÚVOD

Efektívne inovácie a transfer poznatkov z výskumných inštitúcií do hospodárskej a spoločenskej praxe predstavujú motor ekonomického a spoločenského rozvoja. Efektívne realizovaný transfer technológií a vedeckých poznatkov do praxe je v súčasnosti základom činnosti moderných vedeckovýskumných inštitúcií. Univerzitám prináša transfer technológií konkurenčnú výhodu, priame využitie ich výsledkov výskumu a v neposlednom rade dodatočné finančné zdroje. SWOT analýzu transferu poznatkov a inovácií pomôže identifikovať súčasný stav na univerzite a nastaviť stratégiu do budúcnosti. Cieľom tohto príspevku je popísať stav inovačnej činnosti a prenosu vedeckých poznatkov do praxe v podmienkach Technickej univerzity vo Zvolene pomocou SWOT analýzy a identifikovať kľúčové faktory ďalšieho smerovania v tejto oblasti.

MATERIÁL A METODIKA

2.1 SWOT ANALÝZA

SWOT analýza je populárny analytický nástroj      hodnotenia stratégií rozvoja organizácií vo všeobecnosti, t. j. aj univerzít, ktorej akronym vychádza zo 4 základných faktorov analyzovaných touto metódou: Strengths (silné stránky), Weaknesses (slabé stránky), Opportunities (príležitosti) a Threats (ohrozenia). Tieto možno rozdeliť medzi interné a externé faktory. Jej výhody spočívajú v jednoduchosti zobrazenia výstupov (diagramy) a jej aplikovateľnosť na všetky úrovne riadenia, ako aj pre všetky typy výkonov a činností (Sarsby, 2016).  SWOT analýza umožní na základe výsledkov identifikovať stratégiu univerzity v oblasti inovácií a transferu technológií. Na základe kombinácie interných parametrov (silných a slabých stránok) a externých parametrov (príležitostí a ohrození) a ich systematického porovnávania je možné formulovať strategický prístup podľa jedného zo štyroch typov: I. kvadrant (prevládajú silné stránky a príležitosti) – agresívna stratégia (maxi-maxi), II. kvadrant (prevládajú silné stránky a ohrozenia) – diverzifikačná stratégia (maxi-mini), III. kvadrant (prevládajú slabé stránky a príležitosti) – preorientovaná stratégia (mini-maxi), IV. kvadrant (prevládajú ohrozenia a slabé stránky) – defenzívna stratégia (mini-mini). Tieto typy stratégií znázorňuje TOWS matica, ktorá tvorí rámec pre vytváranie, porovnávanie, rozhodovanie a prístup k tvorbe alternatívnych stratégií rozvoja univerzity na úrovni strategického riadenia a plánovania.

2.2 Brainstorming

Určenie strategického smerovania univerzity a aktívne zapojenie jednotlivcov do tohto procesu býva prakticky zabezpečené prostredníctvom metódy brainstormingu (Al-Samarraie, Hurmuzan, 2018). Brainstorming je populárna výskumná metóda, ktorá využíva kreativitu a jej vplyv na stimuláciu ľudského myslenia a rozhodovania (Egan et al., 2017). Túto metódu sme využili pre analýzu interného a externého prostredia univerzity v oblasti transferu poznatkov a inovácií.  Prvým krokom bola identifikácia zamestnancov Technickej univerzity vo Zvolene, ktorí majú v oblasti transferu technológií a inovácií najväčšie skúsenosti a/alebo v tejto oblasti pôsobia. Skupina bola zložená z prorektora pre vedeckovýskumnú činnosť, 4 prodekanov pre vedeckovýskumnú činnosť všetkých fakúlt (Lesnícka fakulta, Drevárska fakulta, Fakulta techniky, Fakulta ekológie a environmentalistiky) a 2 odborných pracovníčok Referátu pre transfer technológií na Technickej univerzite vo Zvolene.

Úlohou 3 branstormingových stretnutí bola analýza silných a slabých stránok univerzity, ako aj identifikácia príležitostí a ohrození v oblasti inovácií a prenosu poznatkov do praxe. Následne boli jednotlivým návrhom priradené body od 0 po 10 a -10, na základe ktorých sa vypracovala TOWS matica.     

Výsledky a diskusia

Na základe brainstormingových stretnutí bolo identifikovaných 4 až 5 faktorov pre každú oblasť SWOT analýzy (Tabuľka 1). Brainstormingová skupina sa zhodla na tom, že najdôležitejšími príležitosťami univerzity v inováciách a transfere poznatkov sú „Záujem firiem o inovačnú spoluprácu s univerzitou pre získanie konkurenčnej výhody predovšetkým pri nových zelených technológiách“ (celkovo dosiahnutých max. počet bodov 10) a „Aktivity na úrovni SR a EÚ na podporu rozvoja národných a regionálnych inovačných centier a univerzitných inovačných projektov (CVTI SR, VUC)“ (dosiahnutých 9 bodov). Najväčším ohrozením ostáva pretrvávajúca „Nedôvera a nezáujem podnikateľského sektora o spoluprácu s univerzitou pri prenose poznatkov do praxe“ (celkovo dosiahnutý minimálny počet bodov -10). Univerzita zaznamenala v tejto problematike rozmach hlavne na poli „zelených technológií“. Jej cieľom je však stále rozširovať takéto spolupráce do širšej skupiny partnerov z hospodárskej praxe. Faktor „Skostnatené legislatívne, administratívne a finančné pravidlá na národnej úrovni, brzdiace spoluprácu podnikateľského sektora a univerzít pri prenose poznatkov do praxe“, bol označený ako ďalšie vážne ohrozenie (- 10 bodov).

Najsilnejšou stránkou univerzity z pohľadu interného prostredia sú v súčasnosti „Zamestnanci a študenti, ktorí prinášajú nové myšlienky a nápady; skúsení pracovníci, schopní vytvárať inovácie a riešiť reálne problémy z praxe“ (dosiahnutých 10 bodov) a „Dobrá úroveň a vysoký podiel mäkkých foriem prenosu poznatkov do praxe (záverečné práce, konzultácie, vedecko-odborné podujatia, legislatívne poradenstvo)“ (9 bodov). Túto skutočnosť potvrdil aj prieskum vykonaný na univerzite, ktorého výsledky ukazujú na využívanie poznatkov výskumu pri vzdelávaní študentov (Báliková, Šálka, 2021a). Naopak, zhodný počet bodov ( – 10) dosiahli nasledovné slabé stránky univerzity: „Veľkosť univerzity a pracovísk s ohľadom na kapacitu potrebnú na inovácie a transfer poznatkov v interakcii so uskutočňovaním pedagogického procesu a základného výskumu“ a „Nízky podiel komerčných foriem prenosu poznatkov do praxe (komercializácia práv priemyselného vlastníctva, zmluvný výskum, zakladanie podnikov)“.Bodové hodnotenie jednotlivých stránok externého a interného prostredia univerzity prinieslo TOWS maticu alternatívnych stratégií rozvoja (Obrázok 1). Ako z výsledkov vyplýva, univerzita by mala zaujať pre oblasť inovácií a      transfer technológií diverzifikačnú stratégiu („ST“) riadenia. Táto stratégia je založená na silných stránkach univerzity, ktorá sa dokáže vysporiadať s externými hrozbami. Cieľom je maximalizovať „strengths“, a zároveň minimalizovať „threats“ (Weihrich, 1982). Využitie silných stránok predovšetkým ľudského potenciálu je určite v moci univerzity. Kľúčové ohrozenia z vonkajšieho prostredia sú pre univerzity neprekonateľné bez jasnej stratégie v oblasti verejnej politiky inovácií a transferu vedeckých poznatkov do praxe.Nedôvera a nezáujem podnikateľského sektora o spoluprácu s univerzitou a nedostatok financií v podnikoch neohrozuje Technickú univerzitu vo Zvolene, ale celý sektor vedy a výskumu, a tým aj úroveň inovačných aktivít na Slovensku. Najčastejšie za to môžu zdĺhavé procesy na univerzitách a požiadavky podnikov na rýchle riešenie ich aktuálnych problémov (Báliková, Šálka 2021b; Kačírková, 2014).  Úroveň investícií do oblasti transferu technológií bola na Slovensku nízka (Arsovski, 2008). Tento trend pokračuje aj v súčasnosti. Ako uvádza portál Innonews, nedostatok investícií do výskumu a vývoja a nedostatky v regionálnych inovačných ekosystémoch, spôsobujú slabé šírenie inovácií a vedeckých poznatkov na národnej a regionálnej úrovni. Slovensko je v tejto oblasti stále na chvoste Európy (EC, 2022). Tento problém súvisí aj s významnými legislatívnymi bariérami, ktoré vplývajú na oblasť transferu technológií do praxe, ktorý identifikovali zamestnanci Technickej univerzity vo Zvolene  (Klinka, 2021; Báliková, Šálka 2021b). Súčasný systém delenia dotácie pre vysoké školy a odmeňovania akademických zamestnancov, brzdí využívanie tvrdých foriem prenosu poznatkov do praxe. Napriek tomu sú zamestnanci Technickej univerzity vo Zvolene veľmi aktívni pri využívaní mäkkých foriem transferu poznatkov pri nadväzovaní formálnych a neformálnych kontaktov s partnermi z hospodárskej praxe, ako aj pri prenose aktuálnych výsledkov ich výskumných aktivít priamo do výučby (Báliková, Šálka 2021b).

ZÁVERY A ODPORÚČANIA

Cieľom príspevku bolo prezentovať hodnotenie výkonu Technickej univerzity vo Zvolene v oblasti inovácií a transferu technológií prostredníctvom SWOT analýzy interného a externého prostredia univerzity. Silné a slabé stránky, ako aj príležitosti a ohrozenia, ktorým univerzita v tejto oblasti čelí, boli definované prostredníctvom brainstromingovej skupiny. Z výsledkov vyplýva, že univerzita by sa mala zamerať na diverzifikačnú stratégiu pre inovácie a transfer poznatkov, t. j. sústrediť sa na svoje silné stránky a minimalizovať ohrozenia. Univerzita sa preto po prvýkrát rozhodla usporiadať súťaž inovatívnych nápadov Start-ups TUZVO, pre zamestnancov a študentov univerzity, ktorej cieľom je maximalizovať svoju najsilnejšiu stránku, a to sú skúsení pracovníci, schopní vytvárať inovácie a riešiť reálne problémy z praxe a rozvíjať ďalšie výskumné a administratívne personálne kapacity. Najväčšie ohrozenia, ktoré na univerzitu vplývajú, sú spojené hlavne s legislatívnymi a finančnými bariérami vo verejnej politike, politiky inovácií a transferu vedeckých poznatkov do praxe, ako aj s bariérami na strane podnikov. Aj napriek tomu, je dôležité prehlbovať spoluprácu a vytvárať nové partnerstvá so subjektami z hospodárskej praxe a dosiahnuť tak efektívnejší prenos vedeckých poznatkov do praxe. Z  pohľadu Technickej univerzity vo Zvolene je dôležité zamerať sa na externý marketing v tejto oblasti. Univerzita by mala viac zviditeľňovať a popularizovať výstupy svojho špičkového výskumu a vytvárať efektívnu ponuku pre inštitúcie hospodárskej a spoločenskej praxe a minimalizovať tým ohrozenia, ktoré na ňu vplývajú.

Zdroje

  1. Al-Samarraie, Hosam, and Shuhaila Hurmuzan. „A review of brainstorming techniques in higher education.“ Thinking Skills and Creativity 27 (2018): 78-91. https://doi.org/10.1016/j.tsc.2017.12.002.
  2. Arsovski, S., Soos, L., & Pavlovic, M. (2008, January). Comparative Analysis Of The Knowledge Transfer About Quality And Environmental Protection Between University-Society In Serbia And Slovakia. In 3rd International Conference ICQME (pp. 10-12).
  3. Báliková, K., Šálka, J. 2021a. Formy transferu technológií a poznatkov do praxe využívané na Technickej univerzite vo Zvolene: čiastkové výsledky prieskumu. In Transfer technológií bulletin. 2021. s. 8-14. ISSN 1339-2654.
  4. Báliková, K., Šálka, J. 2021b. Podporné a brzdiace faktory v procese prenosu vedeckých poznatkov do praxe na Technickej univerzite vo Zvolene: čiastkové výsledky prieskumu. In Transfer technológií bulletin. 2021. s. 16-23. ISSN 1339-2654.
  5. Egan, A., Maguire, R., Christophers, L., Rooney, B. Developing creativity in higher education for 21st century learners: A protocol for a scoping review. In International Journal of Educational Research, 82 (2017), pp. 21-27. . 2016.12.004. https://doi.org/10.1016/j.ijer
  6. European Comission (2022): Cohesion in Europe towards 2050. European Union, 2022, 353p. Dostupné na internete: https://ec.europa.eu/regional_policy/sources/docoffic/official/reports/cohesion8/8cr.pdf
  7. Klinka, T. (2020): Legislatívne prekážky efektívneho transferu technológií na Slovensku (najmä vo vzťahu k nakladaniu s duševným vlastníctvom). In Transfer technológií bulletin 1/2020. CVTI SR, s. 25-30.
  8. Klinka, T. (2021): Vnútorné predpisy v oblasti transferu technológií – právny pohľad. In TRANSFER TECHNOLÓGIÍ bulletin 1/2021, CVTI SR s.15-21.
  9. Sarsby, A. SWOT Analysis, 2016. Spectaris Ltd, United Kingdom, ISBN: 9780993250422, 85 p.
  10. Weihrich, H. (1982). The TOWS matrix –A tool for situational analysis. Long range planning, 15(2), 54-66. https://doi.org/10.1016/0024-6301(82)90120-0.

Ing. Klára Báliková PhD.
Autor fotografie

Je odbornou zamestnankyňou Referátu pre transfer technológií na Technickej univerzite vo Zvolene. Na toto miesto bola prijatá ako podpora miestneho centra transferu technológií v rámci projektu Národná infraštruktúra pre podporu transferu technológií na Slovensku – NITT SK II. Je absolventkou univerzitného študijného programu Technickej univerzity vo Zvolene a doktorské štúdium absolvovala na Lesníckej fakulte. Vo vedecko-výskumnej práci sa venuje problematike ekosystémových služieb lesa a ich aktívnej podpory a analýze súčasného stavu prenosu vedeckých poznatkov do praxe na Technickej univerzite vo Zvolene.

ORCID: https://orcid.org/0000-0002-8967-9974

prof. Dr. Ing. Jaroslav Šálka
Autor fotografie

Od roku 2012 je prorektorom pre vedeckovýskumnú činnosť na Technickej univerzite vo Zvolene. Pod jeho vedenie spadá Referát pre vedu a výskum ako aj Referát pre transfer technológií. Je členom rôznych orgánov univerzity ako je Vedecká rada, Edičná rada, Kolégium rektora, Rada kvality ako je aj členom viacerých programových komisií univerzity. Je absolventom Lesníckej fakulty vo Zvolene a doktorské štúdium absolvoval na Katedre lesníckej politiky a politiky ochrany prírody Univerzity Georga-Augista v Göttingene. Vo vedecko-výskumnej práci sa venuje najmä analýze verejnej politiky v lesníctve, ekosystémovým službám lesa a poradenstvu a prenose vedeckých poznatkov do lesníckej praxe.

ORCID: https://orcid.org/0000-0002-1638-1085