SUPERODPOČET AKO NÁSTROJ NA NAPREDOVANIE INOVÁCIÍ

Firmy, ktoré sa snažia uplatniť superodpočet nie sú na túto stratégiu samy. Partnerom týchto spoločností je AYMING, vie zastrešiť celý proces tak, aby mohli naplno využiť potenciál tohto nástroja bez prehnanej administratívnej záťaže. „Zabezpečujeme kompletnú prípravu celého procesu. Naša úloha začína od úvodnej identifikácie projektov po technickej stránke po prípravu finančných podkladov potrebných pre uplatnenie odpočtu. Superodpočet je aktuálne nastavený tak, že je možné uplatniť 100 % výdavkov na výskum a vývoj, ktoré spoločnosť na realizáciu projektov vynaloží. Tento mechanizmus generuje 21 % úsporu na dani z príjmu, čo sú de facto voľné finančné prostriedky, ktoré ma spoločnosť k dispozícii,“ povedal Marek Repko zo spoločnosti AYMING.

Užitočná spolupráca s firmou ANDIS

S firmou AYMING spolupracujú firmy dlhšie obdobie. Napríklad spoločnosť ANDIS je jedným z ich prvých klientov. „Od začiatku cítime ich pomoc v rámci konzultácií a rád, ako postupovať pri výbere a riadení projektov z hľadiska superodpočtu. Spracovali s nami už viacero výskumno-vývojových projektov od formulácie zadania až po finálne vyhodnotenie. Podklady od nich priamo využívame pri podávaní daňového priznania, ich práca je vždy promptná a perfektná. Pomohli nám takto ušetriť nemalé finančné prostriedky, ktoré môžeme použiť na ďalšie projekty,“povedal Roman Kukuča, riaditeľ spoločnosti ANDIS.

Dôležitý akademický sektor

V rámci spolupráce medzi vedou a výskumom či oblasti transferu technológií je superodpočet vnímaný len ako doplnkový nástroj, no významne môže dopomôcť firmám k spoluprácam s akademickým sektorom. „Akademická sféra má nenahraditeľné postavenie v spoločnosti, v súvislosti s témou superodpočtu sú to jej technologické možnosti a vysokokvalifikovaní pracovníci. My sme v minulosti spolupracovali s FEI STU aj SAV. Pomohli nám, napríklad s meraniami a konzultáciami v oblasti, kde sme nemali, ako malá firma, potrebné vybavenie ani skúsenosti. Naopak my sme tiež dokázali pomôcť tým, že vieme efektívne realizovať to, čo sa na akademickej pôde vytvorí v teoretickej rovine a často skončí na úrovni experimentu bez praktickej aplikácie,“ vysvetlil Roman Kukuča, riaditeľ spoločnosti ANDIS.
Tento typ spolupráce v súvislosti so superodpočtom podporuje aj spoločnosť AYMING.

Outsourcing z univerzít

„Ak spoločnosť nemá kapacity, čas, vedomosti, technologické zázemie či vybavenie na realizáciu celého výskumno-vývojového projektu, môže nejakú časť outsourcovať na niektorú akademickú inštitúciu a tieto náklady si následne uplatniť v rámci superodpočtu na vedu a výskum. Podmienkou je, aby tieto služby boli zakúpené s cieľom realizovať vlastný projekt výskumu a vývoja. Ak by daňovník nechal celú realizáciu projektu výskumu a vývoja na akademického partnera, nemohol by si taký projekt uplatniť,“ vysvetlil Repko.

Najčastejšie sa podľa jeho slov stretáva s tým, že klient poverí vysokú školu či akadémiu napr. testovaním vyvinutého riešenia, než aby rozvíjal túto spoluprácu už pri samotnom hľadaní riešenia. „Nemyslím si, že by spochybňovali odbornosť týchto inštitúcií, no jedným z dôvodov môže byť aj agilný spôsob vývoja, ktorý je veľmi dynamický a viacero ľudí stále žije v presvedčení, že akademické inštitúcie sú od praxe vzdialené až príliš, nebudú schopné agilne reagovať, a preto sa radšej obrátia na súkromný sektor. Na druhej strane, ak toto podhubie nebudeme živiť a systematicky podnecovať k spolupráci, ten rozdiel sa bude naďalej prehlbovať, a tým sa dostávame do bludného kruhu. Snažíme sa preto na túto možnosť klientov upozorňovať a nabádať ich k využitiu tejto možnosti. Môže to byť aj pre nich prvý krok k overeniu si hodnoty tejto spolupráce, ktorá má priamy benefit v generovaní vyššej úspory cez superodpočet. To môže následne viesť k rozvoju týchto spoluprác a k väčšiemu zapojeniu akademického sektora do aktivít výskumu a vývoja v súkromnej sfére,“ ozrejmil Repko.

Superodpočet a legislatíva

Marek Repko je aj súčasťou pracovnej skupiny, ktorá priamo pôsobí na úrade vlády pri tvorbe novej legislatívy na zlepšenie prostredia v súvislosti s podporou inovácií a vedy a výskumu na Slovensku. „Pracujeme aktuálne na novele ZDP, konkrétne § 30c, ktorý definuje superodpočet. Aktuálna výška superodpočtu (100 %) je čiastočne nezaujímavá pre menšie a stredné spoločnosti, ktoré nemajú vysoké náklady na výskum či vývoj. Preto je podľa nás potrebné tento nástroj priblížiť aj týmto firmám. Jedna z možností je uvoľnenie obmedzení na náklady, ktoré sú aktuálne zo superodpočtu vylúčené napriek tomu, že ide o náklady priamo súvisiace s výskumom a vývojom. Mám na mysli najmä služby, či ako prax ukazuje, aj náklady na freelancerov a živnostníkov podieľajúcich sa na týchto projektoch. Ďalšie opatrenia by sa mali týkať možnosti uplatnenia nákladov za energie, či odpisy, ktorých uplatnenie by sa mohlo paušalizovať, čo by výrazne uľahčilo situáciu pre daňovníkov,“ povedal Repko.

Veľmi reálne sa podľa jeho slov ukazuje aj zavedenie tzv. daňového kreditu, kde by spoločnosti mohli získať priame finančné prostriedky v prípade prekročenia základu dane, i keď v obmedzenej výške.

Výzvy do budúcna

Experti zo spoločnosti AYMING naďalej plánujú analyzovať trh, rozprávať sa so slovenskými inovatívnymi spoločnosťami a hľadať možnosti, ktorými by vedeli podporiť výskumno-vývojové aktivity na Slovensku.

„Pri aktuálnom pohľade na situáciu na Slovensku je jasné, ako veľmi zaostávame za okolitými štátmi v podpore vedy, výskumu, vývoja, inovácií a teda, že máme priestor na zlepšenie, vytvorenie prostredia motivujúceho k výskumným a vývojovým aktivitám. Chceme preto naďalej robiť osvetu o tom, aké nevyhnutné je vytváranie pridanej hodnoty prostredníctvom výskumu a vývoja a superodpočet je na to ideálny nástroj. Neustále skúmame možnosti na zlepšenie superodpočtu a podsúvame ich kompetentným orgánom. Nakoľko máme spätnú väzbu priamo z trhu, chceme ju tlmočiť s cieľom zlepšiť prostredie pre podporu vedy, výskumu a vývoja na Slovensku.“ dodal Repko.

Odborníčka na duševné vlastníctvo na Oddelení informačnej podpory transferu technológií v Centre vedecko-technických informácií SR (CVTI SR). V rámci Strediska patentových informácií PATLIB a národného projektu NITT SK II poskytuje patentové informačné služby, najmä rešerše na stav techniky, ochranné známky a dizajny pre fyzické osoby, firmy aj vedecko-výskumné inštitúcie.

Absolvent politických vied na Trnavskej univerzite v Trnave. Už 15 rokov pôsobí v mediálnej sfére. Pracoval ako zástupca šéfredaktorky a šéfredaktor v týždenníku spoločnosti Petitpress. Viac ako tri roky bol zástupcom šéfredaktora v lifestylovom magazíne BREAK, kde mal okrem iného na starosti aj sekciu vedy a techniky. Okrem toho je autorom a spoluautorom mnohých odborných monografií a článkov s historickou, zahraničnopolitickou či vedecko-technickou tematikou. Momentálne pracuje ako šéfredaktor a odborný pracovník oddelenia transferu technológií v Centre vedecko-technických informácií SR.