JOZEF MURGAŠ: VIZIONÁR KTORÉHO OBDIVOVAL AJ ROOSEVELT

Významný farár, signatár Pittsburskej dohody, zakladateľ Slovenskej Ligy v Amerike, umelec – maliar, zberateľ hmyzu, no predovšetkým vynálezca zaradený do kalendára osobností UNESCO. Keby sme chceli obsiahnuť všetky aspekty osobnosti Jozefa Murgaša, nestačili by nám ani všetky strany v časopise. Sústredíme sa preto najmä na jeho vedeckú činnosť a      získavanie patentov, ktoré boli registrované v USA v rokoch 1904 – 1911. Tento všestranný katolícky kňaz a rodák z Tajova je autorom štrnástich patentov a je spolutvorcom dvoch ďalších vynálezov týkajúcich sa špecifikácií elektrických oblúkových lámp.

JOZEF MURGAŠ: KŇAZ A VEDEC

Myslíte si,že kňazská práca sa nedá skĺbiť s vedeckou? Jozef Murgaš už v poslednom desaťročí 19. storočia dokázal opak, keď si v suteréne svojej fary vytvoril laboratórium, aby mohol experimentovať v rádiotelegrafii. Bolo to obdobie, keď intenzívne pracoval na vylepšení vtedy nie príliš praktickej bezdrôtovej telegrafie. V tom čase Murgaš sledoval Marconiho prenosy, ktoré boli výkonovo 10-krát  vyššie, mali však výpadky prenosu a boli problémy s udržaním ich spoľahlivého spojenia.

Napriek tomu, že taliansky vedec začal s experimentovaním skôr, Murgaš sa ho rozhodol prekonať.Chcel totiž zrušiť bodku a čiarku z Morseovho systému, ktorú  nahradil vyšším a nižším tónom. Tým, jednak dokázal skrátiť dĺžku prenosu, navyše však vytvoril moduláciu nosného signálu vyšším a nižším tónom. Rozdielnu výšku tónov Murgaš generoval pomocou dvoch elektrolytických prerušovačov a kľúčovanie robil pomocou páky, ktorú vychyľoval zo strednej polohy na jednu alebo druhú stranu.

Murgaš navyše odstránil rušivé signály, ktoré spôsobovali statické výboje a zabraňovali zrozumiteľnému prenosu informácií. Vytvoril ustálený bezdrôtový prenos informácií, ktorý bol použiteľný na zrozumiteľnú bezdrôtovú komunikáciu. V  tej dobe to bol nezanedbateľný pokrok.

Murgaš svoj prvý patent na svoj vynález „Tón systém“ podal na patentový úrad v USA  6. 10. 1903. Registrácia patentu je evidovaná 10. 5. 1904.Boli to vlastne dva patenty. Prvým bol patent č. 798 825 Zariadenie na bezdrôtovú telegrafiu a druhý patent č. 759 826 bol Spôsob prenášania správ bezdrôtovou telegrafiou. Murgaš svojim „tón systémom“ odstránil rušivé signály, ktoré spôsobovali statické výboje a zabraňovali zrozumiteľnému prenosu informácií šíriacich sa nad zemským povrchom.      

„POČUJETE MA?“

Na základe tohto patentu vznikla v roku 1904 akciová spoločnosť „Universal Aether Telegraph Company“ so sídlom vo Philadelphii so základným kapitálovým vkladom 10 miliónov dolárov. Spoločnosť plánovala zaviesť  Murgašov  systém  bezdrôtovej telegrafie na pevnine i na mori a vybudovať bezdrôtové spoje po celej krajine  i v zahraničí. Za týmto účelom  postavila      dva 60 m vysoké dvojité anténne stožiare. Jeden vo Wilkes-Barre a druhý v o 30 km vzdialenom Scrantone. Vďaka tomu sa Murgašovi podaril o rok neskôr míľnik, ktorý sa zapísal do dejín. Oficiálne skúšky „tón systému“ sa konali 23. novembra 1905, kde okrem už uvedených pozorovateľov z aprílovej skúšky, bolo pri Murgašovom laboratóriu medzi základňami vysokých veží vo Wilkess Barre  prítomných vyše  100 ľudí, väčšinou oficiálnych hostí. Skúška dopadla úspešne, navyše sa ukázalo, že Murgašov systém úspešne prekonal nástrahy rušenia vysokonapäťových vedení, prúdov pouličných oblúkových lámp a zemných prúdov. Z dnešného pohľadu bol to analógový bezdrôtový prenos ustálených značiek s tónovou moduláciou signálu,  ktorý Murgaš uskutočnil prostredníctvom elektromagnetických vĺn cez vysielacie a prijímacie antény   na vzdialenosť 30 km vzduchom a nad zemou.

A ako dokázal úspešne bezdrôtovo preniesť zakódované informácie?

Na to musel vytvoriť zariadenie na výrobu elektromagnetických vĺn s vysokou frekvenciou. Inými slovami, musel skonštruovať výkonný elektrický oscilátor. Tým zabezpečil analógový bezdrôtový prenos a modulovanie vytvoreného signálu s viactónovou moduláciou, ktorý sa prostredníctvom elektromagnetických vĺn cez vysielacie a prijímacie antény preniesol na vzdialenosť 30 km vzduchom nad zemou.

UZNÁVANÝ I ZATRACOVANÝ

Na jeseň v roku 1905 zachytila prijímacia stanica v Scrantone Murgašove slová :“Počujete ma?  Počujete ma?  Počuje ma niekto?“. Túto správu  zachytil Stegner, pomocník z laboratória, ktorý testoval príjem Murgašových vysielaní  a oznámil mu cez telefón, že zachytil jeho hlasový signál cez búrku v dobrej a zrozumiteľnej kvalite.

Jozef Murgaš neskôr tento vysielací systém zdokonalil a v roku 1907 sa uskutočnila prvá bezdrôtová hlasová komunikácia medzi starostom Fredom Kirkendallom z Wilkes-Barre a Williamom Connellom zo Scrantonu. Anténne veže však v týchto mestách nestáli dlho. Dva mesiace nato ich zničila veľká búrka a keďže šlo o veľmi drahé konštrukcie, Murgaš už nedokázal zhromaždiť dostatok financií na ich obnovu.

Smola slovenského kňaza sprevádzala aj o dva roky neskôr, keď Nobelovu cenu za fyziku za rozvoj bezdrôtovej telegrafie v roku 1909 získal Murgašov konkurent Guglielmo Marconi. O sedem rokov neskôr však prišlo zadosťučinenie. Newyorský súd totiž v roku 1916 vyniesol rozsudok v spore Marconi versus Fessenden, ktorý určil, že prvenstvo bezdrôtového prenosu informácií prostredníctvom tónovej modulácie patrí Jozefovi      Murgašovi podľa jeho patentov z roku 1904, čo bolo overené skúškami v r. 1905. Slováci sa ďalšie desaťročia o tomto úspechu dozvedali len sporadicky. Literatúra dostupná za minulého režimu jeho objav často degradovala a maximálne sa zmohla na vetu „údajne“ prvé rádiové vysielanie. Bol to len dôkaz utláčania kresťanských elít za komunizmu. Pritom išlo o osobnosť, ktorú obdivoval aj 26. prezident USA Theodore Roosvelt či Thomas Alva Edison. Roosevelt dokonca prišiel za Murgašom osobne v roku 1905, aby mu pogratuloval k úspechom a oznámil i finančnú podporu od americkej vlády.

Je obdivuhodné, čo všetko tento rodák z malej dedinky Tajov pri Banskej Bystrici dokázal, okrem iného, aj v oblasti elektrotechniky. Bez takých vizionárov, akým bol bez pochýb Murgaš, by sme sa v pohodlnosti všedných dní nemohli radovať z bezdrôtovej komunikácie, ktorá je teraz taká samozrejmá pre každého z nás. Jeho životný príbeh je aj dôkazom, že pevná viera v Boha a oddanosť k vede sa nevylučujú.

PATENTY JOZEFA MURGAŠA REGISTROVANÉ V USA (1904 – 1911) POD REG. ČÍSLAMI:

• 759 825 „Zariadenie na bezdrôtovú telegrafiu”
• 759 826 „Spôsob prenášania správ bezdrôtovou telegrafiou”
• 876 383 „Zariadenie na výrobu elektromagnetických vĺn”
• 917 103 „Výroba iskrových frekvencií zo zdroja prúdu bez prerušovačov”
• 848 675 „Vlnomer”
• 860 051 „Podzemná bezdrôtová telegrafia”
• 848 676 „Elektrický transformátor”
• 915 993 „Bezdrôtová telegrafia”
• 917 104 „Detektor magnetických vĺn”
• 930 780 „Magnetický detektor”
• 1196 969 „Spôsob a zariadenie na výrobu elektrických oscilácií zo striedavého prúdu”
• 9 726 „Vylepšený vynález 1 196 969 reg. v USA”, udelený v Anglicku v r. 1907
• 1 001 975 „Prístroj na výrobu elektrických oscilácií”
• 1 034 739 „Naviják na rybársky prút” (1912)
• Spolutvorca 2 vynálezov dôležitých vlastností týkajúcich sa elektrických oblúkových lámp (1910)

Absolvent politických vied na Trnavskej univerzite v Trnave. Už 15 rokov pôsobí v mediálnej sfére. Pracoval ako zástupca šéfredaktorky a šéfredaktor v týždenníku spoločnosti Petitpress. Viac ako tri roky bol zástupcom šéfredaktora v lifestylovom magazíne BREAK, kde mal okrem iného na starosti aj sekciu vedy a techniky. Okrem toho je autorom a spoluautorom mnohých odborných monografií a článkov s historickou, zahraničnopolitickou či vedecko-technickou tematikou. Momentálne pracuje ako šéfredaktor a odborný pracovník oddelenia transferu technológií v Centre vedecko-technických informácií SR.