MEDOVÉ LABORATÓRIUM AKO KATALYZÁTOR DÔLEŽITÝCH SPOLUPRÁC

Popíšte, prosím, činnosti a zameranie medového laboratória a jeho proces získania ochrannej známky. Akým spôsobom môže zlepšiť spoluprácu medzi výskumom a trhom?

Pojem „medové laboratórium“ je skôr virtuálny a naše laboratórium ma svoj oficiálny názov Laboratórium apidológie a apiterapie. Našim zámerom bolo, aby názov evokoval v ľuďoch laboratórnu analýzu medu. Prirodzene sme sa orientovali na Slovensko a slovenských včelárov, ale keďže je pomerne značný záujem aj od zahraničných subjektov, rozhodli sme sa používať aj anglický ekvivalent „Honey laboratory“, na ktorý Ústav molekulárnej biológie SAV, v. v. i., v tomto roku získal ochrannú známku v Európskej únii. Keďže predpokladáme, že postupne o nami vyvinutú metódu bude záujem, je dôležité mať vysporiadané aj náležitosti, ako je ochranná známka a byť pripravení na výzvy, ktoré môžu prísť a tým reagovať, napríklad na viacjazyčné webové stránky alebo anglickú mutáciu známok kvality a certifikátov. Ide o časovo      náročnejšie činnosti, ktoré sú už nad rámec vedeckého pracovníka a často sú realizované na úkor voľného času. Naším vedeckým cieľom je však vyvíjať ďalšie metódy, ktoré by hodnotili kvalitu medu a ktoré by zároveň zohľadňovali aj biologický potenciál medu tak, aby sme priniesli na trh opäť niečo, čo by zaujalo včelárov, vedecké a odborné autority, ako aj spotrebiteľov.

Čo je vaša primárna úloha aj v súvislosti s využitím vlastností medu na trhu?

Našou primárnou úlohou je vykonávanie základného výskumu, z ktorého, ak získame výsledky, ktoré sú využiteľné a majú priamu aplikovateľnosť a využitie v praxi, snažíme sa ich v čo najkratšom čase predstaviť odbornej, ale aj laickej verejnosti. V poslednom roku, v rámci spolupráce s firmou Švec Group, sme skúmali využitie ultrazvuku, ako alternatívu pre tepelné spracovanie medu či už ako prevenciu pred kryštalizáciou medu, alebo aj na  stekuťovanie už skryštalizovaného medu. Práve oddialenie kryštalizácie ešte tekutého medu pomocou ultrazvuku sa ukazuje ako perspektívna metóda, ktorá zároveň nemá negatívny vplyv na biologické vlastnosti opracovaného medu. Pre včelársku obec by to určite predstavovalo atraktívnu technológiu, čím by sa med uchoval po dlhšiu dobu v tekutom stave, keďže spotrebitelia si vyžadujú vo väčšej miere práve tekutý med.

Vidíme cestu aj v obohacovaní medu o určité prídavne látky, ktoré by mohli zvýšiť biologické účinky medu a tým by sa takýto fortifikovaný med mohol testovať aj na iné ochorenia kože, ako len rany. Takýmto spôsobom máme ochránenú kombináciu medu a vitamínu C (úžitkový vzor), čím sa výrazne zvýšil nielen antibakteriálny potenciál, ale ja antibiofilmové vlastnosti medu. Pripravujeme testovanie kombinácie medu a rôznych fytochemikálií, ktoré by mohli pôsobiť synergicky s látkami v mede.

Popíšte nám bližšie ešte spoluprácu so spoločnosťou Švec Group

Iniciovanie spolupráce s firmou Švec Group nám sprostredkoval Ing. Tomáš Andrej Murajda z KTT SAV v roku 2021, ktorému za to patrí veľká vďaka. Jedna z firiem patriacej do Švec Group, je NOTUS-POWERSONIC, s. r. o., ktorá sa venuje vývoju a výrobe ultrazvukových zariadení určených pre rôzne odvetvia priemyslu vrátane potravinárskeho odvetvia. Našou snahou bolo charakterizovať využitie ultrazvuku, a to jednak na stekuťovanie už skryštalizovaného medu a na opracovanie tekutého medu, kde by došlo k eliminácii zárodočných kryštálov a  k predĺženiu tekutého stavu medu. Ultrazvuk by mohol slúžiť ako alternatíva k tepelnému zahrievanie medu, ktoré môže negatívne vplývať na biologickú aktivitu medu, či viesť k nezhodnoteniu medu. Zmluvná spolupráca bola podpísaná na 1 rok s tým, že každý z partnerov si finančne pokrýval svoju časť výskumu. Výsledkom tohto zmluvného výskumu bol návrh optimalizovaného procesu opracovania tekutého medu pomocou ultrazvuku, čím      sme dosiahli, že med zostal dlhší čas v tekutom stave so zachovanými antibakteriálnymi vlastnosťami. Treba však podotknúť, že optimalizácia ultrazvukového opracovania medu, bola realizovaná v laboratórnych podmienkach. Na väčšie objemy medu, resp. potenciálne priemyselné využitie je potrebné ďalšia optimalizácia s využitím výsledkov z laboratórneho testovania. Ďalšia spolupráca je závislá od finančného zabezpečenia výskumu, ktorý by zabezpečoval aj výrobu prototypu pre priemyselné spracovanie medu.

Pred niekoľkými mesiacmi ste sa zúčastnili na špeciálnom veľtrhu v Prahe. Prečo je podľa Vás dôležité takéto podujatie organizovať najmä v súvislosti so spoluprácou vedcov a súkromného sektora v rámci výskumu a následného predaja medu?

Počas posledných rokov som mal príležitosť zúčastniť sa viacerých vedecko-popularizačných aktivít, ale čo do počtu vystavovateľov, ako aj návštevníkov na podujatí, Veľtrh vedy v Prahe bol jedným z najväčších. Nešlo však o podujatie typu konferencie COINTT, kde by sa stretávali a diskutovali akademická obec a súkromné firmy. Na veľtrhu vedy išlo v prevažnej miere o predstavenie našich výsledkov a komerčného testu kvality medu bežnej populácii ľudí, ktorí sú vlastne zákazníci a spotrebitelia, určujúci, čo sa najviac predáva a kupuje. Pre nás je dôležité, aby spotrebitelia medu upozorňovali na našu metódu samotných včelárov a tým šírili našu osvetu o kvalite medu ďalej. Konečným prvkom je spotrebiteľ, ktorý med konzumuje a ktorý môže využívať jeho zdravotné benefity.

Vedecko-popularizačné podujatia by mali byť nevyhnutnou súčasťou práce všetkých vedeckých pracovníkov, aby aj širšia laická spoločnosť mala predstavu o tom, čo je to základný výskum a uvedomovala si jeho potrebu      pre celú spoločnosť a jej rozvoj.

V čom je podľa Vás med výnimočný v súvislosti s jeho menej zriedkavým využitím a následným uplatnením na trhu?

Výnimočnosť medu spočíva predovšetkým v jeho biologických vlastnostiach. Za posledné obdobie pozorujeme nárast počtu realizovaných klinických štúdií, a to nielen na lokálne, ale aj systémové použitie medu. Predovšetkým lokálne použitie medu otvára nové možnosti v spôsoboch aplikácie medu. Med sa už úspešne používa v produktoch, kde je inkorporovaný do rôznych polymérnych materiálov a zaujímavým produktom by mohla byť tzv. medová pena, kde by sa koncentrovaný roztok medu zmiešal s penotvornou látkou. Takáto antibakteriálna pena by mohla byť používaná na popáleniny, kde je často postihnutá väčšia plocha tela. Z tohto vyplýva, že med má širšie uplatnenie v medicíne vo forme rôznych produktov.

Nie je pre Vás výnimkou ani spolupráca zo zahraničím. Aké memorandá o spolupráci ste za posledné obdobie podpísali so zahraničnými partnermi?

Prvé memorandum o vzájomnej spolupráci sme podpísali so Slovenským zväzom včelárov na národnej úrovni. Je to pre nás dôležitý partner v našom výskume, nakoľko sa často stretávame s viacerými včelármi na Slovensku a zároveň aj edukujeme odbornú včelársku komunitu. Po zavedení a akreditovaní metódy stanovenia antibakteriálneho potenciálu medu, sa obracajú na nás viaceré zahraničné subjekty, či už na dlhodobú spoluprácu, napríklad pri príprave nových medicínskych medov, alebo s ohľadom na samotné testovanie medov. Takýmto spôsobom sme boli oslovení včelárskou organizáciou z Novej Kaledónie. Táto spolupráca vyústila k príprave vedeckého článku, ktorý je momentálne v recenznom konaní. Druhou zaujímavou akvizíciou je začatá spolupráca s talianskou organizáciou „ASSOCIAZIONE NATURALE ITALIANA“, s ktorou sme v posledných dňoch podpísali memorandum o spolupráci s cieľom testovania väčšieho počtu medov z Talianska a skúmania medov na medicínske použitie.

Môže lepšej spolupráci vedcov a súkromného sektora pomôcť aj lepšia legislatíva? Aká je na Slovensku situácia v tejto oblasti?

Definíciu medu a jeho kvalitatívne požiadavky všeobecne stanovuje vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR č. 41/2012, časť potravinového kódexu SR upravujúca med. Sú tu uvádzané limity pre rôzne fyzikálno-chemické veličiny a  parametre. Vyhláška pojednáva aj o tom, že by sa do medu nemali pridávať látky, resp. na druhej strane ani odoberať látky z medu. Slovenská vyhláška vychádza zo smerníc Európskej únie o mede, ako aj z dokumentu „Codex Alimentarius“. Úpravy, modifikácie a novelizácie vyhlášok by mali reflektovať, okrem iného, aj vedecký a klinický pokrok, a to predovšetkým v oblasti potravinárstva a výživy. Implementácia nových parametrov kvality medu je azda najväčšou výzvou pre vedcov a príslušné autority v oblasti legislatívnych noriem.

Foto: Martin Bystriansky

V posledných rokoch pozorujeme nárast vedeckých, preklinických a hlavne klinických štúdii, kde sa rôzne druhy medu používajú na liečbu rôzneho spektra ochorenia, a to nielen na lokálnu (topikálnu) liečbu. Med tak môžeme považovať za tzv. funkčnú potravinu, t. j. okrem základnej funkcie sladidla, má med blahodarné účinky na ľudské zdravie. Z tohto dôvodu sa domnievame, že je potrebné zadefinovať aj parametre, ktoré by zohľadňovali túto funkcionalitu medu a ktoré by tak stanovovali biologické vlastnosti medu. Medzi najlepšie preštudované vlastnosti medu patrí jeho antibakteriálna aktivita. Táto vlastnosť slúži ako etalón      biologických vlastností medu.Jednou z možností novelizácie vyhlášky o mede je zadefinovať aj taký med, ktorý by sa vyznačoval vysokou antibakteriálnou aktivitou. Podobne ako je zadefinovaný tzv. pekársky med, by mohol byť zadefinovaný tzv. biologicky funkčný med, ktorý by sa vyznačoval vysokou antibakteriálnou aktivitou. V tomto duchu aj komunikujeme s členmi Komoditnej rady pre včely a včelie produkty MPRV SR ohľadne novelizácie vyhlášky MPRV SR č. 41/2012 o mede.

Popíšte, prosím, spolupráce v rámci zlepšovania kvality medu s chorvátskymi a rakúskymi partnermi

Vedeckú spoluprácu vo výskume medu máme ako laboratórium začatú s výskumnými tímami vo viacerých štátoch, ako sú Rakúsko, Grécko, Poľsko a iné. Často sme však oslovovaní aj na spoluprácu vo včelárskom výskume, napr. pri využití včely medonosnej pri biomonitorovaní znečistenia prostredia. Tým sa nám otvárajú aj iné možnosti výskumných aktivít, ktoré však priamo súvisia opäť s medom a  ostatnými včelími produktami. Spolupráca s univerzitou v rakúskom Grazi viedla až k publikovaniu získaných výsledkov. Tu sme sa zamerali na včelou–sprostredkované spracovanie nektáru, roztoku sacharózy alebo roztoku invertného cukru, čo je zmes glukózy a fruktózy. Zistili sme, že ak sa včely zakrmujú na zimu invertom, včela prirodzene pridáva menej bielkovín ako pri spracovaní nektáru alebo roztoku sacharózy. Ukazuje sa tak, že zimovanie včiel na zásobách z invertného cukru pravdepodobne nemá takú „ochrannú kapacitu“ ako med alebo spracovaná sacharóza.

Spoluprácu máme začatú aj s akademickými a súkromnými partnermi z Holandska a z iných krajín, a to konkrétne v rámci akcie Marie Sklodowska-Curie – tzv. Doctoral Networking, kde sa budeme snažiť získať projekt na školenie doktorandov, ktorí by mali byť budúcimi lídrami v apimedicínskom výskume v Európe.

Popíšte, prosím, proces vytvorenia Slovenského medicínskeho medu ako registrovanú zdravotnícku pomôcku

Pripraviť medicínsky produkt na báze medu a registrovať ho ako zdravotnícku pomôcku je v súčasnosti s ohľadom na nedávnu zmenu legislatívy EÚ náročná úloha, a to nielen z finančného pohľadu. Projekt „Slovenského medicínskeho medu“ začal v roku 2012, keď sme zistili, že slovenské medy nevynikajú len svojou chuťou, ale aj výraznými antibakteriálnymi vlastnosťami. Podarilo sa nám vyselektovať jedľový medovicový med, na ktorom sme vykonali početné vedecké štúdie a zároveň sa nám podarilo overiť aj jeho klinickú účinnosť v procese hojenia rán. Ťažkým krokom bolo nájsť investora, ktorý by bol ochotný sa pustiť do registrácie a následnej produkcie medicínskeho medu. V súčasnosti jedna slovenská marketingová spoločnosť, ktorá prináša nové moderné medicínske technológie na trhy strednej a východnej Európy, sa podujala posunúť tento projekt do finálneho štádia. Výroba a produkcia by prebiehali zmluvným spôsobom v externej farmaceutickej firme v Bratislave. Momentálne je veľmi ťažké nájsť autoritu na registrovanie produktu a jeho certifikáciu, nakoľko prebiehajú re-certifikácie všetkých zdravotných pomôcok v rámci EÚ a nie sú tak voľné kapacity. Veríme však, že je len otázkou krátkeho času, keď sa registrácia produktu začne. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, neviem odhadnúť, kedy by bolo možné uvedenie produktu na trh. Všetky náležitosti pokiaľ ide o know-how a participáciu na projekte sa postupne riešia zmluvnými záväzkami.

Často predstavitelia súkromného sektora majú vôľu spolupracovať s vedeckou obcou, no vyžadujú zároveň aj finančné krytie svojich zámerov. Stretli ste sa s tým aj vy?

Áno.Na Slovensku nie je dostatok biotechnologických firiem, ktoré by oslovovali akademickú obec o spoluprácu a mali aj finančné krytie na svoje požiadavky. Častokrát ide o zahraničné subjekty, ktoré však svoje výskumné a vývojové      centrá majú v domovských štátoch. Existujú a sú aj plánované projekty spolupráce súkromného sektora s akademickými pracoviskami z plánu obnovy, ktoré by mohli naštartovať intenzívnejšiu spoluprácu. Cielený dopytový výskum zo strany súkromnej firmy nemôžu akademické inštitúcie vykonávať bez finančného zabezpečenia. Pričom optimalizácia výrobného procesu a skladovania medu je niečo, čo je veľmi dôležitý prvok v kvalite medu a bez výskumu a testovania je ťažko optimalizovať a zachovať/zlepšovať kvalitu produktu. Malo by byť samozrejmosťou pre súkromný sektor inovovať svoje postupy, služby a produkty, a to sa dá dosiahnuť len spoluprácou s akademickými pracoviskami.

Ing. Juraj Majtán, DrSc., MBA, FIFST

Juraj Majtán študoval na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie STU a v roku 2002 nastúpil na doktorandské štúdium v odbore biochémia na Chemický ústav SAV. Po absolvovaní dvoch postdoktorandských pobytov vo Veľkej Británii (Oxford a Southampton) sa stal od roku 2009 vedeckým pracovníkom Ústavu zoológie SAV. Od roku 2016 pracuje v Ústave molekulárnej biológie SAV, kde vedie Laboratórium apidológie a apiterapie a zároveň pôsobí aj na Lekárskej fakulte SZU. Objektom vedeckého výskumu Dr. Juraja Majtána sú včelie produkty a ich využitie v humánnej medicíne. Zameriava sa najmä na opis mechanizmov a procesov, akými si včelie produkty uplatňujú svoje biologické účinky. Časť jeho výskumu sa orientuje aj na kvalitu a zloženie      medu a vývoj nových kvalitatívnych testov medu. Je autorom viac ako 90 vedeckých publikácií, hlavným riešiteľom viacerých národných a zahraničných projektov, spoluautorom 1 patentu a 1 úžitkového vzoru a zároveň od roku 2016 pôsobí ako lektor Slovenského zväzu včelárov. Je zakladateľ projektu „Medové laboratórium“ a svoje odborné vedomosti týkajúce sa aplikácie a   transferu technológie si rozšíril aj štúdiom MBA. V roku 2023 sa stal členom (fellow) odbornej organizácie „Institute of Food Science and Technology (IFST) “ so sídlom vo Veľkej Británii.

Absolvent politických vied na Trnavskej univerzite v Trnave. Už 15 rokov pôsobí v mediálnej sfére. Pracoval ako zástupca šéfredaktorky a šéfredaktor v týždenníku spoločnosti Petitpress. Viac ako tri roky bol zástupcom šéfredaktora v lifestylovom magazíne BREAK, kde mal okrem iného na starosti aj sekciu vedy a techniky. Okrem toho je autorom a spoluautorom mnohých odborných monografií a článkov s historickou, zahraničnopolitickou či vedecko-technickou tematikou. Momentálne pracuje ako šéfredaktor a odborný pracovník oddelenia transferu technológií v Centre vedecko-technických informácií SR.